Vodný hrad Hronsek

VODNÝ HRAD HRONSEK

Najstaršou stavbou v obci je goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 , t.z. “Vodný hrad“. V súčasnosti je hrad po dlhom období chátrania v rekonštrukcií. 
Goticko-renesančný (vodný) hrad v Hronseku je najstaršou zachovanou dvojpodlažnou kamennou stavbou na Slovensku. Vodný hrad mal pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Vystavať ho dal rod Géczyovcov v 14. storočí. Hrad má bohatú históriu. Žil tu napríklad otec známej „Levočskej bielej panej“ Juliany Korponayovej - Géczyovej, ktorá bola nespravodlivo obvinená, že počas obliehania Levoče kurucmi otvorila obliehateľom brány, za čo ju po krutom mučení stihol trest smrti sťatím.
História
Patril Géczyovcom, neskôr tento hrad vlastnili šľachtické rody Soosovci de Poltár, Battikovci z Vlkanovej, Schmideghovci, Róthovci z Kráľovej a keď sa dedička róthovského majetku Johanna vydala za grófa Jozefa Telekyho de Szék, prešiel majetok na rod Telekyovcov.  Potom čo sa vystriedalo viac vlastníkov dostal sa Vodný hrad do správy pamiatkového úradu.
Stavba začala chátrať od čias, ako ho opustili v roku 1978 poslední vlastníci: rodina Pršancová, Čiamporová a Halajová. Pivnice tohoto kaštieľa súžili kedysi ako väzenie, neskôr za čias Rákocziho povstania na razenie mincí (1704). Poslední majitelia priestory pivníc používali na uskladňovanie potravín z dôvodu, že boli suché. Aj napriek výskytu vody v priekope (pri povodni) nenasiakli vodou.

Pôvodný vodný hrad mal kvôli tureckým nájazdom vybudované opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou, cez ktorú sa prechádzalo padacím mostom.

Dediční páni Geczyovci mali dcéru Juliannu, ktorá sa vydala za kuruckého kapitána Korponayho a bola za špionáž vo Viedni popravená. Mór Jókay postavu Julianny opísal v známom románe „Levočská biela pani“.

Za zmienku o Vodnom Hrade stojí, že od roku 1690 do doby postavenia dreveného artikulárneho kostola slúžil tiež na vykonávanie evanjelických služieb Božích, ktoré tu vykonával prvý farár Ján Simonides (1690-1695), martýr, galejník.
Potom Vodný hrad vlastnili viacerí majitelia. Každý majiteľ si stavbu prispôsoboval svojim požiadavkám. V bašty, ktoré kedysi plnili obranú funkciu, premenili na hospodárske objekty a dokonca južná bašta slúžila aj ako obydlie pre chudobnejšiu rodinu. V hlavnej časti stavby reštaurátori objavili pod omietkami fresky, ktoré zdobili steny niekdajších reprezentatívnych miestností.
Interiér plný vzácnych malieb
Objekt Vodného hradu v Hronseku pozostáva z troch budov. Ich najväčšími skvostami sú nástenné maľby v interiéri. Na maľbách, ktoré sú už zreštaurované, vidieť rozličné výjavy. Vtáky, psy, zajace, dokladujú, že pôvodní majitelia boli podľa všetkého poľovníkmi, sú tam aj náboženské motívy, ktoré zrejme vznikli na objednávku, keďže v obci v tom čase nebol kostol a jednu zo sál na hrade používali ako modlitebňu. Bohoslužby sa preniesli v obci do dreveného artikulárneho kostolíka až v 18. storočí, ktorý v tom čase postavili. Niektoré maľby siahajú až do antiky. Jedny sú naivnejšie, no mnohé z nich majú svoju umeleckú hodnotu – maľovali ich školení maliari talianskej školy.
Najstarším skvostom na hrade je komín v nadstavbe hradu z druhej polovice 14. storočia, zaujímavosťou je portál do jednej zo sál, ktorý má nádhernú výzdobu aj s rodovým erbom, tiež latinský nápis nad vstupnými dverami do najväčšej sály, ktorý v preklade znamená: „Mier prichádzajúcim“, čo bolo typické renesančné heslo. Vo veľkých miestnostiach sú drevené stropy, ktoré sú však už replikami pôvodných. Bola tam objavená aj rarita – pôvodná miestnosť stredovekého záchoda.
Zaujímavosti
Vodný hrad v obci Hronsek, kde žili a tvorili významné osobnosti, napríklad kňazi Ján Simonides, August Horislav Krčméry či Pavol Hronec, a kde sa narodil otec Andreja Sládkoviča – Ondrej Braxatoris, ale aj hudobný skladateľ Braňo Hronec, bol pôvodne tvŕdzou – obrneným objektom proti nepriateľom, ktorí tým smerom tiahli.
V obci Hronsek sú ešte dva kultúrne skvosty – mladší barokový kaštieľ a drevený artikulárny kostolík, v ktorom sa pre zaujímavosť ženil Andrej Sládkovič so svojou Marínou, ktorý je dokonca zapísaný v zozname pamiatok UNESCO.
Súčasnosť
V 20. storočí bol hrad čiastočne prebudovaný a v roku 2016 bola dokončená jeho 26 rokov trvajúca rekonštrukcia.