KAŠTIEĽ BUDMERICE
Dávnou históriou dýcha podmalokarpatská obec Budmerice ležiaca na západnom Slovensku medzi Bratislavou a Trnavou. Preslávil ju prekrásny kaštieľ, ktorý postavil slávny uhorský rod Pálffyovcov. Stavba zasadená do nádherného prostredia anglického parku dnes slúži ako Domov slovenských spisovateľov.
História
Kaštieľ dal postaviť v roku 1889 v romantickom slohu gróf Ján Pálffy a jeho architektúra je súborom prvkov viacerých historických období. Hlavná fasáda je ukončená nad portálom s erbom vysokou vežou. Autorom projektu kaštieľa bol viedenský architekt Franz von Neumann. Okolo Budmerického kaštieľa je pekný anglický park s množstvo starých a obrovských stromov.
Kaštieľ bol pre panstvo letným sídlom a keďže Ján Pálffy mal veľmi rád poľovačky, často sa v je jeho okolí poľovalo. Neďaleko kaštieľa bola aj bažantnica a ešte dnes je možné natrafiť na zvyšky jej oplotenia v lese. Pálffyovci boli v Budmericiach zemepánmi. Budmerice boli v tom čase súčasťou ich panstva Červený Kameň. Ján Pálffy postavil v Budmericiach aj malú fabriku – škrobáreň, zmodernizoval Horný majer, ako aj majer na Bielom vŕšku, postavil nový Palimajír a z podnetu kňaza, vychovávateľa svojho syna, dal postaviť sochu Panny Márie Lurdskej. Socha je len pár metrov od kaštieľskeho parku, na lesnej ceste, ktorá vedie k Červenému Kameňu.
Po smrti Jána Pálffyho (1934) zdedil Budmerický kaštieľ jeho jediný syn Pavol. V rokoch 1938 – 1943 tu žila a písala Lujza de Vilmorin, niekdajšia snúbenica Antoine de Saint-Exupéryho, ktorá bola v poradí piatou z Pálffyho ôsmich manželiek. Gróf v roku 1945 emigroval a kaštieľ bol znárodnený. V rokoch 1946 a 1986 bol kaštieľ rôzne upravovaný a až do roku 2011 slúžil ako Dom slovenských spisovateľov. Kaštieľ je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
V architektúre rezidencie slúžiacej pôvodne ako letné sídlo, resp. poľovnícky zámok, vidíme viacero rozličných vplyvov. Budmerický kaštieľ od roku 1945 niekoľko desaťročí slúžil ako Domov slovenských spisovateľov, poskytoval upokojenie a inšpiráciu literátom ako Margita Figuli, Ivan Krasko, Ján Smrek či Rudolf Dobiáš.
Súčasnosť
V súčasnosti je po kratšom období nevyužívania krásne zrekonštruovaný a prístupný širokej návštevníckej verejnosti. Možno v ňom obdivovať historický šľachtický inventár, či už zo zbierok Múzea Červený Kameň, alebo ten, ktorý bol predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov. Nejde však o pôvodné pálffyovské zariadenie kaštieľa.