Kláštor Bzovík

Opevnený kláštor v Bzovíku, ktorý domáci nenazvú inak ako "hrad", je zaujímavým miestom na rodinný výlet alebo na individuálnu návštevu počas celého roka.
Zrúcanina goticko-renesančnej protitureckej pevnosti, bývalý kláštor premonštrátov sa nachádza v oblasti Bzovíckej pahorkatiny na Krupinskej Planine, priamo v obci Bzovík neďaleko mesta Krupina. Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov komes Lampert. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.

História

História objektu siaha pravdepodobne až do čias Veľkej Moravy o čom svedčí nález staršieho opevnenia, ktorý bol objavený pri posledných rekonštrukčných prácach. Bzovícky kláštor s cistercitským opátstvom založil okolo roku 1130 komes Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov spolu so synom Mikulášom a manželkou Žofiou, sestrou uhorského kráľa Ladislava.
Neskôr tu vzniklo premonštrátske prepoštstvo, ktoré sa postupne stalo najväčším feudálnym panstvom v Honte. Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12. storočia, hoci sa prvýkrát spomína až v roku 1285. Počas bojov medzi stúpencami poľského Ladislava Jagelovského a uhorskej Alžbety, tunajšie okolie plienili Jiskrovi vojaci, ktorí sídlili v Krupine. Z tohto obdobia, z rokov 1444 -1446, pochádza gotická prestavba areálu.
K staršej románskej lodi s dvojvežovým priečelím pristavili novú svätyňu, postavili nové kláštorné krídlo a rajský dvor. Gotickou úpravou sa iba čiastočne porušila pôvodná románska stavba kostola a kláštora. Opravený kláštorný areál podpálili v roku 1471 Krupinčania. V roku 1530 napadol kláštor Žigmund Balassa, oligarcha stredného Slovenska, známy svojím bezohľadným postojom k poddaným. Tunajších rehoľníkov vyhnal a začal s veľkolepou prestavbou bývalého kláštora na protitureckú pevnosť. V priebehu rokov 1530-1546 zbúral poškodený kostol spolu s južnou vežou a s južným kláštorným krídlom. Vytvoril veľké nádvorie, nadstaval starú románsku južnú vežu, z ktorej vznikla pozorovateľňa. Ostatné časti kláštora adaptoval na bývanie.
Kláštorná pevnosť Bzovík Stará sakristia slúžila ako kaplnka. Celý bývalý kláštor opevnil vysokým plným múrom so štyrmi nárožnými baštami. Okolo pevnosti bola vodná priekopa. Nový vstup do areálu umiestnil na severozápadnej strane, pri nárožnej bašte. Renesančný vstupný portál mal padací most. Po Balassovej smrti v roku 1559 kláštor spolu s majetkami získala jeho vdova Barbora, rodená Fánchyová. Rodina Fánchyovcov vlastnila pevnosť až do polovice 17.storočia.
V roku 1678 Bzovík obsadili povstalecké vojská Imricha Thökölyho. Po ich odchode sa areál stal majetkom jezuitov a po ich zrušení majetkom ostrihomského seminára. Po roku 1678 pevnosť opravil a barokovo prestaval ostrihomský biskup Juraj Szelepcsényi, o čom informuje aj pamätná tabuľa nad vstupom do areálu. Ostrihomská kapitula spravovala tunajšie majetky do roku 1908, keď ich predala. V roku 1925 Bzovícke panstvo zaniklo. Za druhej svetovej vojny a po nej kláštorné budovy značne poškodili. Románsku vežu, ktorá dovtedy stála, zbúrali a časti vnútorných múrov rozobrali. V roku 1969 sa postupne začalo s výskumami, projektovou dokumentáciou a zabezpečovacími prácami. Dnes je pevnosť v zvláštnom stave - sčasti zrekonštrovaná láka a sčasti (betónovými interiérmi) odpudzuje návštevníkov.
Je zdokumentované, že kláštor nedostal "plný zásah" od nemeckej armády ako nás učili 40 rokov, ale bol vedome zdevastovaný a rozobratý, pretože nevyhovoval vtedajšiemu režimu.

Prístup: Opevnený kláštor v Bzovíku je prístupný pre všetkých turistov. Je dobre viditeľný po odbočení z hlavnej cesty južne od obce. Parkovanie je možné priamo pri pamiatke.

Súčasnosť
Areál bývalého kláštora sa nachádza v v stave ruín, okrem vonkajšieho opevnenia, ktoré vykazuje známky zachovalosti a rekonštrukcie. V súčasnosti je časť pevnosti zrekonštruovaná. Vďaka novým dreveným mostom, ktoré do prostredia dokonale zapadli, sa môžete okolo pamiatky poprechádzať a spoznať ju aj z iného uhla. Vybudovaním oddychových lavičiek a drevených premostení sa vytvoril príjemný prechádzkový okruh okolo hradu.