Múzeum Michala Tillnera

Múzeum Michala Tillnera

Mestské múzeum v Malackách bolo založené v roku 1975 z podnetu akademického maliara Michala Tillnera a bolo umiestnené v zrekonštruovanom objekte vodného mlyna.
V roku 1993 bola otvorená nová expozícia a múzeum nesie názov Múzeum Michala Tillnera v Malackách. V roku 2000 na základe reštitúcie budovy bolo múzeum vysťahované a zbierky uložené v depozite až do 18. februára 2006, kedy bola otvorená nová expozícia v budove Mestského centra kultúry na Záhoráckej ulici. Zbierkové predmety sú vo väčšine etnografické, v menšej miere umelecké predmety a archiválie. Múzeum zameriava svoju činnosť na rozširovanie zbierkového fondu, propagáciu, organizovanie prednášok, besied, výstavnú, výskumnú, edičnú a publikačnú činnosť. Múzeum spravuje aj fond archiválií od J. V. Trebišovského.

Michal Tillner, akademický maliar sa narodil 25.5.1895 v Malackách, zomrel 19.2.1975. Bol aj zberateľom ľudového a užitého umenia z konca 19. a začiatku 20. storočia. Jeho zbierka, ktorú daroval mestu, tvorí základ múzea.

Záhorím sa na Slovensku nazýva kraj ležiaci medzi riekou Moravou a vrcholmi Malých a Bielych Karpát.
Najväčším panstvom na Záhorí bolo panstvo plavecké, v stredoveku so sídlom na Plaveckom hrade, v novoveku v Malackách, čo malo rozhodujúci vplyv na rast Malaciek ako strediska regiónu.

Expozície

V úvode expozície je obrazová a textová dokumentácia k histórii plaveckého panstva, mesta Malaciek, remeslá, kultúra a život v meste koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
Centrom expozície je Záhorácka izba. Záhorácka izba ako súčasť ľudového bývania v minulosti obsahovala zariadenie, ktoré pochádzalo z rúk dedinských stolárov. Predmety zariadenia tohto interiéru sa vyznačovali účelnosťou, ale i krásou tvaru, rezby či maľby. Svedčia o tom staré stoly, rohové lavice, postele, kolísky i množstvo maľovaných truhlíc, ktoré boli pýchou a často jediným bohatstvom nevesty. Neoddeliteľnou súčasťou zariadenia bola ľudová maľovaná keramika.
Prevládajúcim spôsobom obživy obyvateľov Záhoria do konca 19. storočia bolo poľnohospodárstvo. Vystavené predmety potrebné k výrobe a spracovaniu poľnohospodárskych produktov boli bežným vybavením každej domácnosti. Sú to predmety dennej potreby pripomínajúce prostredie domova na dedine. Boli zhotovované v domácnostiach, náročnejšie vyrábali špecializovaní remeselníci.
Najvýznamnejšou technickou plodinou pestovanou na Záhorí bolo konope, z ktorého sa zhotovoval odev, bytový textil a lisoval olej. Konopné oblečenie nosili hlavne ako pracovný odev muži aj ženy. Každá domácnosť vlastnila i pomôcky na spravovanie konope – „trlice, hachle, vretená, kolovrátky, praslice, navíjače nití“.
Nádoby, riad a ostatné kuchynské potreby boli vyrobené z dostupného materiálu - z dreva, slamy, prútia, hliny a pod.
Hlinený riad používaný v kuchyni bol jednoduchší ale krásou tvarov a účelnosti tiež dokumentuje estetické cítenie a rozmanitosť použitia v kuchyniach v minulom storočí. Riad sa kupoval väčšinou na jarmokoch, na púťach a v domácnostiach sa často obmieňal, lebo bol ľahko rozbitný. Ak bol hrniec, misa či džbán len puknutý, dávali ho odrôtovať drotárom.
V expozícii sa nachádza kolekcia rozličných starých mlynčekov, mažiare, žehličky, hodiny a súbor najrôznejších petrolejových lámp.

Habáni
Názvom Habán označovali na Slovensku a na Morave príslušníkov novokrstenskej sekty /anabaptistov/ ktorí pre svoje náboženstvo boli vyháňaní z alpských krajín Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko. Na Slovensku žili od roku 1536 a v regióne Záhorie sa usadili v roku 1547 v Sobotišti a v roku 1588 v lokalite Veľké Leváre. Habáni vysokou úrovňou svojej materiálnej kultúry, konkrétne keramickej výroby, ovplyvnili výrobu keramiky na západnom Slovensku. M. Tillner sa zaujímal o túto časť histórie, nakoľko aj sám pochádzal z habánskej rodiny.
Ukážky najstaršieho zdobenia habánskej keramiky sú kópie, ktoré dal zhotoviť na vlastné náklady. Originály habánskej a západoslovenskej keramiky, maľovaných džbánov, tanierov a mís pochádzajú z centier habánskych keramikárov ako boli Veľké Leváre, Sobotište, Modra, Stupava, Malacky a iné.
Súčasťou múzea je aj expozícia v kryptách Čierneho kláštora, kde sú okrem iného vystavené aj liturgické predmety a originály kamenných sôch, nachádzajúcich sa pôvodne v meste.