Zvolenský Pustý hrad

Zvolen, Zvolen

efdb838f38.jpg
 
ZVOLENSKÝ PUSTÝ HRAD
Pustý hrad (známy aj ako Starý Zvolenský hrad), stojaci na čiastočne zalesnenom vrchu pohoria Javorie pri Zvolene na strednom Slovensku, nad sútokom riek Hron a Slatina, návštevníkov prekvapí rozlohou, ktorá je porovnateľná s oveľa slávnejším Spišským hradom.
Pustý hrad alebo (starý) Zvolenský hrad alebo Starý Zvolen je hradný komplex v katastrálnom území mesta Zvolen nad sútokom Hrona a Slatiny v nadmorskej výške 475 – 571 m n. m. Skladá sa z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Medzi nimi sa nachádza tzv. spojovacia časť dlhá takmer 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr. Celková rozloha Pustého hradu je 7,6 ha. I keď ide o ruinu, v porovnaní s inými európskymi ale aj svetovými hradmi vystavanými na vrchoch, je pravdepodobne najväčší (sýrsky Krak des Chevaliers má rozlohu cca 2,7 ha a pritom ide skôr o pevnosť ako hrad).
Kráľovská obytná veža Dolného Pustého hradu je významnou pamiatkou nadregionálneho významu nakoľko bola rezidenciou kráľov Uhorska predovšetkým v 13. storočí. Zvolenský hrad – dnes Pustý hrad bol zároveň sídlom županov Zvolenskej župy, ktorá v 13. a 14. stor. patrila medzi najrozsiahlejšie na území dnešného Slovenska. Pustý hrad radí rozloha 4,7 ha medzi najrozsiahlejšie na Slovensku, veža na Dolnom hrade je jedna z najväčších a najvýznamnejších stredovekých rezidenčných stavieb v strednej Európe a hradná cisterna na Hornom hrade je najväčšia známa stredoveká zásobáreň vody na území Slovenska.
História

Hrad vstúpil do písaných dejín v diele Gesta Hungarorum (Činy Maďarov), dokončenom na začiatku 13. stor. Prameň hovorí o veľkej pevnosti, nazývanej údajne Boršov Zvolen. Založenie hradu spája s legendárnym vojvodom Boršom, čo však z iných zdrojov nemožno potvrdiť.
Hrad mohol vzniknúť v 12. storočí súčasne s utvorením územnosprávnej jednotky Zvolenského komitátu. Sídlo vystupuje v ďalších prameňoch pod ustáleným názvom Zvolen, alebo Zvolenský hrad. Po vybudovaní mladšieho Zvolenského zámku začali pramene postupne používať aj názov Starý hrad. Súčasné označenie Pustý hrad nachádzame od záveru 18. storočia.
Nemožno vylúčiť, že počas vpádu do Uhorska v rokoch 1241 – 1242 sa Tatári (Mongoli) dostali až do Zvolena. O osudoch mesta i hradu v tom čase nemáme správy. Vieme však, že v roku 1243 kráľ Belo IV. obnovil Zvolenu výsady, ktoré mesto stratilo počas tatárskeho vpádu. Hrad bol vyhľadávaným miestom pobytov panovníka. Vo Zvolene sa dokonca konala svadba Belovej dcéry Konštancie a haličského kniežaťa Leva.
Rozbroje a feudálna anarchia v poslednej štvrtine 13. stor. neobišli ani Zvolenský hrad. Jeho správcom bol dlhoročný zvolenský župan Demeter. Aktívne sa zúčastnil konfliktov medzi súperiacimi šľachtickými rodmi, avšak s jeho menom spájame aj razbu falošných mincí na Zvolenskom hrade. V dôsledku Demeterovho konania obsadilo hrad kráľovské vojsko, ale ovládal ho i oligarcha Matúš Čák.
Po upokojení pomerov zostal hrad sídlom zvolenského župana. Spravoval ho Demeterov synovec Donč, ktorý sa podieľal na zavádzaní hospodárskych a územných reforiem. Územie podliehajúce hradu sa v 30. rokoch 14. storočia zmenšilo rozčlenením komitátu a utvorením Zvolenskej stolice. Novým sídlom panovníkov pri ich pobytoch vo Zvolene sa stal zámok vybudovaný v susedstve mesta. Starý hrad naďalej slúžil úradníkom, vojakom i remeselníkom.
Význam hradu opätovne vzrástol v polovici 15. storočia. Zvolen s priľahlým regiónom vtedy kontroloval český veliteľ Ján Jiskra, zastupujúci v Uhorsku práva ovdovenej kráľovnej Alžbety. Počas bojov medzi znepriatelenými stranami napadol Jiskrov najväčší rival Ján Hunyadi (Huňady) aj Zvolen. Na sídlo Jána Jiskru zaútočil v rokoch 1447 a 1451. Nevieme však, či dobýjal hrad, alebo zámok. Vypálené bolo pritom ľahšie prístupné mesto.
Vojnové udalosti a náročná údržba zrejme prispeli k spustnutiu starého Zvolenského hradu v závere stredoveku. K čiastočnému obnoveniu jednej z funkcií hradu došlo v čase osmanského ohrozenia. Starý hrad slúžil na pozorovanie okolia a vysielanie varovných signálov pred nepriateľskými vojskami. Prítomnosť hliadky na hrade podporila vartovka, novovybudovaná strážna veža. O jej výstavbe sa rozhodlo v roku 1564.
Archeologický výskum

Archeologický výskum na Hornom hrade dokázal existenciu staršieho kamenozemného valu, na ktorom bola postavená stredoveká hradba. Osídlenie z neskorej doby kamennej na Hornom hrade reprezentuje keramika badenskej kultúry. Na akropole sa nachádzal črepový materiál predovšetkým z neskorej doby bronzovej (lužická a kyjatická kultúra). Na severozápadnom svahu Horného hradu sa v roku 1944 našiel poklad predmetov pilinskej kultúry z doby bronzovej.
Protohistorické osídlenie na Hornom hrade dokladajú spony a keramika z doby laténskej. Zo zásypu valu pochádzajú tiež fragmenty včasnostredovekej keramiky. Výskum na Dolnom hrade preukázal existenciu staršieho kamenozemného pravekého valu pod západnou líniou stredovekého opevnenia. V jeho zásype sa našla keramika prevažne z neskorej doby kamennej. Na nádvorí Dolného hradu sú potvrdené nálezy aj z mladšej a neskorej doby bronzovej a črepy púchovskej kultúry z doby laténskej.
Archeologický výskum tu od roku 2009 realizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, vysunuté pracovisko Zvolen. Výskum a pamiatková obnova Pustého hradu sú robené pre zachovanie tejto významnej Národnej kultúrnej pamiatky a za mimoriadne dôležité pokladáme sprístupnenie zistených informácii širokej verejnosti vo forme publikácii, výstav a prednášok. Zmysel našej práce sa odzrkadľuje v každoročnom náraste návštevníkov Pustého hradu zo Slovenska a zahraničia.
Povesť
Po ukončení osmanských nájazdov v 17. storočí hrad stratil strategický význam. V spoločenskom vedomí ho nahradili povesti. Najznámejšou je povesť o zakliatom Barátovi. Podľa rozprávania zaznamenaného v 19. storočí údajne strážil poklady na Pustom hrade zakliaty mních s konským kopytom namiesto nohy. Ľuďom, ktorí sa zatúlali na hrad naháňal smrteľný strach. Zjavoval sa im ako pustovník, alebo aj ako zviera.
Súčasnosť

Keďže zakonzervované zrúcaniny nebolo z mesta Zvolen takmer vôbec vidieť, odlesnila sa časť kopca Horného hradu. V súčasnosti je možné nielen vidieť ruiny hradieb od Zvolena, ale zároveň Pustý hrad ponúka výhľad na Zvolenskú kotlinu a okolité pohoria. Areál Pustého hradu s priestorom súčasného archeologického výskumu je sprístupnený pre verejnosť a vedie k nemu trasa náučného chodníka Pustý hrad.

Prístup: Na hrad sa dá dostať z hlavnej železničnej stanice vo Zvolene po modrej turistickej značke asi 1 hod. a náučnom chodníku s celkovou dĺžkou asi 3,9 km.
 
Zatiaľ nemá zľavu
Autor si neželá hodnotenia zverejniť

Navigácia

Najbližšie ubytovanie v okolí do 30 km

VIP Hotel Grand Matej ***
Zľava
18,90 km
80
210d36a4120.jpg Banská Štiavnica
Chata Pliešovce
Zľava
15,60 km
8
da9c169e503.JPG Pliešovce
Hotel Golfer ***
Zľava
21,10 km
64
8da1a3f8457.jpg Kremnica
Vila Sokáč
Zľava
24,40 km
41
edc16bb9764.jpg Vyhne

Tipy na výlety v okolí do 30 km

Repliky stredovekých zbraní
0,00 km
bb344c53439.jpg Zvolen
Kúpalisko Neresnica
2,00 km
f330601c551.jpg Zvolen
Zvolenský zámok
2,40 km
f40742c3573.jpg Zvolen
Ministry of Fun ZV
2,70 km
fbd6331f624.jpg Zvolen
Lesnícke a drevárske múzeum
2,70 km
0f98e98c783.jpg Zvolen
Autofafo - autopožičovňa
2,80 km
bfa6608c732.jpg Zvolen
/images/users/20/1601814301_20.png
Kontaktná osoba

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie.