Expozícia Kultúrny palác

Expozícia Kultúrny palác – hlavná budova múzea

Stále expozície:

- Historický vývoj Komárna a okolia od praveku do roku 1849 a národopis regiónu

- Reprezentačná sála - obrazáreň

- Karol Harmos - Stála výstava komárňanského maliara
HISTORICKÝ VÝVOJ KOMÁRNA A OKOLIA OD PRAVEKU DO ROKU 1849 A  NÁRODOPIS REGIÓNU

Expozícia sa člení na tri časti: archeologickú, historickú a etnografickú.

Archeologická časť expozície prezentuje najbohatšie archeologické lokality a najvýznamnejšie nálezy z regiónu. Podunajsko je veľmi bohaté na archeologické pamiatky, čo dokazujú odkryté osady a pohrebiská ľudí z mladšej doby kamennej, doby medenej a bronzovej. Veľká časť vystavených predmetov je významná aj z hľadiska európskeho archeologického bádania a prispieva k dôkladnejšiemu spoznaniu ľudských dejín.
Z doby bronzovej (1900 - 800 pred n. l.) pochádzajú medzi inými pohrebiská ľudu severopanónskej inkrustovanej keramiky, odkryté v Iži a Patinciach. Vo viacerých pohrebiskách z doby bronzovej sa našli meče, dýky, čakany a bojovnícke sekery, čo je dôkazom bojovného spôsobu života týchto ľudí. Dobu železnú na území regiónu tiež dokladajú viaceré pohrebiská, napr. v katastri obce Chotín. Tu sa odkrylo aj keltské pohrebisko s bohatým súborom nálezov, z ktorého krásny bronzový náramok, zdobený filigránovou výzdobou je jedným zo skvostov múzea.

Rimania, ktorí si podmanili keltské obyvateľstvo, na začiatku nášho letopočtu rozšírili svoju moc na územia dnešného Zadunajska, vytvoriac tak Panónsku provinciu. Severnou hranicou Panónie sa stal Dunaj (Limes), pozdĺž ktorého Rimania vybudovali vojenské tábory a strážne veže. V blízkosti Komárna, na ľavom brehu Dunaja, v katastri dnešnej Iže bol vybudovaný vojenský tábor Leányvár (Celemantia), kde už na začiatku nášho storočia uskutočnil archeologický výskum János Tóth Kurucz. Dnes odkrývajú pozostatky tohto tábora pracovníci Archeologického ústavu v Nitre. Archeologická zbierka nášho múzea z rímskeho obdobia patrí medzi najväčšie na Slovensku. Expozícia oboznamuje návštevníkov s bohatou rímskou kultúrou. Vo vitrínach sú umiestnené majstrovsky zhotovené terry sigilaty, kahance, bronzové kovania debničiek, bronzové spony, drobné kamenné plastiky, atď.

Po páde Rímskej ríše (4. st. n. l.) uzatvára obdobie sťahovania národov príchod avarských a staromaďarských kmeňov do Karpatskej kotliny (v roku 568, resp. 896). Avari sa vo veľkom počte usadili na území dnešného Komárna. V súčasnosti tu poznáme 8 avarských pohrebísk. V expozícií sú prezentované bohaté nálezy z jazdeckých hrobov z neskoroavarského pohrebiska (8. storočia) v Komárne-Lodeniciach. Možno tu vidieť pozlátené, liate bronzové kovania opaskov a konských postrojov, zbrane, hlinené nádoby, ktoré sa dnes radia medzi významné avarské nálezy v Karpatskej kotline. Zvlášť upozorňujeme na krásne kovania opasku s motívom orla a kríža, na kovanie konského postroja s hlavou grifa a faléry s motívom leva. V jednej z vitrín možno vidieť rekonštrukciu avarského koženého opasku, zdobeného kovaním. Na základe výsledkov doterajšie bádania môžeme predpokladať, že územie Komárna v neskoršej dobe avarského kaganátu osídlila prevažne vojenská zložka tzv. aristokracie, čo zrejme súviselo so strategickým a hospodárskym významom tejto oblasti a s organizáciou dôležitého mocenského centra.

Historická časť expozície pomocou stredovekých pracovných nástrojov, zbraní, mincí a vedút Komárna dokumentuje život sídla Komárňanského komitátu a jeho okolia v stredoveku. V čase tureckej expanzie v 16. storočí sa Komárno dostáva na pomedzie habsburskej a osmanskej ríše, komárňanská pevnosť je viackrát obliehaná tureckým vojskom, čo v expozícii dokladajú turecké zbrane, nádoby a mince. Udalosti protihabsburgských stavovských povstaní dokumentujú kurucké zbrane. Rozvoj obchodu a remesiel v Komárne v 18. storočí, najmä po získaní titulu a práv slobodného kráľovského mesta roku 1745, naznačujú výrobky komárňanských remeselníkov a pamiatky miestneho cechovníctva.
Záver historickej expozície tvorí súbor exponátov z revolučných rokov 1848/49, kedy sa Komárno preslávilo tým, že pod velením generála Klapku najdlhšie odolávalo presile obliehajúcej cisárskej armády a vzdalo sa iba za určitých podmienok ako posledná bašta maďarskej buržoáznej revolúcie.

Národopisná časť expozície je zameraná hlavne na charakteristické vodné remeslá, nakoľko v ľudovom živote nášho regiónu mali a majú významnú úlohu rieky, najmä najväčšia z nich - Dunaj. Na Dunaji pracovali početné vodné mlyny, významné bolo rybárstvo a ryžovanie zlata, čo pre mnohé rodiny bolo takmer výlučným zdrojom obživy. Na výstave sú prezentované náradia, potrebné k prevádzaniu týchto remesiel, prípadne ich modely.
Vo vitrínach si možno pozrieť rybárske bárky, rybársku chatrč, harpúny, siete a ďalšie rybárske náradia. Dnes už zabudnuté remeslo ryžovačov zlata pripomína ryžovací stôl a ďalšie predmety, potrebné k tejto činnosti. Na mletie obilia slúžili na začiatku nášho storočia vodné mlyny. Zmenšený model jedného druhu mlynov, tzv. lodného mlyna je tiež vystavený v tejto časti expozície. Významnou vrstvou komárňanského obyvateľstva boli furmanskí gazdovia, ktorí sa stali známymi po celej krajine. Ich organizácia, ktorá sa čiastočne vyvinula z vlečenia lodí proti prúdu Dunaja, bola takmer vojenskou organizáciou. V expozícii je vystavená sviatočná uniforma furmanských gazdov, zdobená striebornými gombíkmi a reťazami. V Komárne sa tvorila jedna z najstarších uhorských dielní na výrobu maľovaného nábytku. Výrobky tunajších stolárov sa dostali aj za hranice krajiny. Maľovaná truhlica, ktorú možno vidieť na výstave, slúžia na úschovu výbavy. Ľudový výtvarný prejav okolia Komárna dokumentujú toledové výšivky z Chotína a prikrývky z Martoviec, zdobené červenou aplikáciou.

Druhá časť národopisnej expozície predstavuje tradičnú izbu z Martoviec, s typickou pecou, lavicami, maľovanou posteľou a pestrými taniermi na stene. Z ľudového odevu je vystavený bohato zdobený kroj mladej ženy z Martoviec. Na hlave má tylovú šatku, ktorú mohla nosiť výlučne len mladá žena, šatku na ramená zdobí zúbkovanie, charakteristické pre martovský odev.

REPREZENTAČNÁ SÁLA - OBRAZÁREŇ

Jednu z čelných stien reprezentačnej sály múzea zdobí rozmerná olejomaľba maďarského realistického maliara Árpáda Fesztyho (1856 -1914) Bitka pri Bánhide, namaľovaný v rokoch 1897-98. Bojová scéna z čias príchodu Maďarov do vlasti znázorňuje zápas maďarského vojvodcu Árpáda a veľkomoravského kniežaťa Svätopluka a ich vojsk. Obraz vznikol na objednávku Komárňanskej župy na počesť maďarského milénia.

Na protiľahlej čelnej stene je mimoriadne cenná baroková mestská maliarska veduta od Karla Friedla, znázorňujúca veľké zemetrasenie v Komárne v roku 1763.

Okrem týchto dvoch dominantných obrazov zdobia steny reprezentačnej sály portréty historických osobností.

KAROL HARMOS - STÁLA VÝSTAVA KOMÁRŇANSKÉHO MALIARA

Karol Harmos (Somogy, 1873 - Komárno, 1956) pôsobil ako maliar, výtvarný pedagóg a organizátor kultúrneho a umeleckého života v Komárne v medzivojnovom období. V roku 1920 otvoril súkromnú maliarsku školu, ktorá pôsobila až do roku 1944. Navštevovali ju viacerí, neskôr známi umelci ako Alexander Basilidesz, František Reichentál, Otokar Čičátka, Michal Staudt, János Pleidell, Ernest Zmeták a ďalší.