Hrad Šomoška

HRAD ŠOMOŠKA
Hrad Šomoška je zrúcanina hradu v chotári obce Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice nad maďarskou obcou Somoskő (Šomoška). Hradný kopec tvorí národná prírodná rezervácia Šomoška.
Je prístupný priamo z maďarskej obce Somoskő, alebo Šimonova veža - Hrad Šomoškanáučným chodníkom od obce Šiatorská Bukovinka.
História
Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku 1323 castrum Somoskw, Somoskew znamenalo Drieňový Kameň, bol známy tiež ako Drienov.

Hrad postavil pred rokom 1291 pravdepodobne Illés z rodu Kácsikovcov (Kacsics, Kačičovci). V roku 1310 sa Illésovi synovia Leustach a Jakow pridali na stranu Matúša Csáka a hrad odovzdali jemu. V roku 1461 ho kráľ daroval Országhovcom a Lošonczyovcom. Od roku 1554, po strate Fiľakova patril k prvej línií protitureckých hradov. V roku 1573 hrad obsadili Osmanské vojská pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonczyovej sa stal majetkom Žigmunda Forgáča. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547-1655. Po porážke povstania Františka II. Rákocziho, ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách.

Hrad Šomoška od úplnej skazy zachránila rekonštrucia a pamiatková obnova pod vedením Dr. Gabriela Klúdyho, ktorá prebiehala od roku 1971. Práce sa zastavili po roku 1990 a aj opravené časti už chátrajú.
Povesť
K hradu Šomoška sa viaže viacero zaujímavých legiend. Jedna z nich hovorí o tom, ako istý nafúkaný šomošský pán považujúci Turkov za bezduchých trpákov, rozostaval jedného dňa na hradby slamené figuríny, zatiaľ čo skutočnú hradnú posádku poslal ku kráľovi do Zvolena. Turci, ktorí sa na jeho veľké prekvapenie nedali oklamať, vzali Šomošku útokom, samoľúbeho hradného pána zabili a jediného neslameného obrancu, ktorý v pevnosti zostal, učinili svojím dvorným bláznom. Uhorskí mocipáni si potom konečne uvedomili, že tureckú hrozbu neradno nijakým spôsobom podceňovať.
Súčasnosť
Hrad je v súčasnosti majetkom Slovenskej republiky a spravuje ho obec Šiatorská Bukovinka.
Prístup
K hradu vedie pôsobivý náučný chodník s hájmi, umelými jazierkami a unikátnymi útvarmi z lávových hornín. Najkrajším z týchto útvarov je tzv. Kamenný vodopád pozostávajúci z pravidelných šesťbokých čadičových stĺpov, ktorý sa nachádza na severovýchodnej strane hradného kopca. Z podobných čadičových stĺpov bol vybudovaný i samotný hrad.