Soví hrad

SOVÍ HRAD
Stopy po hrade sú na samom vrchu sopečného sopúcha, ktorý sa vypína nad obcou. Kopec je výrazná dominanta obce Šurice, ležiacej v Šurickej brázde 10km JV od Fiľakova. Hoci je Soví hrad pomerne nedostupný, je na ňom jasne viditeľný vplyv človeka. Predpokladá sa, že v stredoveku tu stála opevnená stavba, zrejme pevnosť alebo menší hrádok. Hovoria o tom do skaly vytesané schodíky, umelo vytvorená plošina pod vrcholovou časťou a napokon päť metrov hlboká, umelo vytesaná cisterna pod vrcholom, ktorá je ťažko prístupná. Soví hrad je prírodná pamiatka v správe štátnej ochrany prírody Cerová vrchovina.
Ďalšie názvy: Danošov kameň, Dánoskő, Darmskő, Šurický hrad

História

História hradu je zatiaľ nejasná. Miesto na mape označované ako Soví hrad je v literatúre definované len ako prírodný výtvor a prírodná pamiatka. Bralo má eliptický tvar a vytvorilo sa ako výplň sopečného komína v poslednej fáze vulkanickej činnosti začiatkom štvrtohôr. Keďže ide o impozantný prírodný útvar, bol bádaný pravdepodobne len prírodovedcami. Na samom vrchu sú zreteľné stopy po hrade, ktorý sa však nikde nespomína.
V literatúre sa uvádza obec Šurice, ktorú obývali hradní vojaci patriaci k Beckovu - Bludincu a ktorí pravdepodbne postavili hrad Hájnačku. Ďalšia literatúra tento údaj prevzala a vylúčila slovo "pravdepodobne" a preto dnes panuje názor, že Hájnačku postavili v roku 1245, ešte pred Tatárskym vpádom. Hájnačku však dal postaviť kráľ a spomína sa v roku 1344 ako gotický hrad. Je pravdepodobné, že pred tatárskym vpádom už na Hájnačke stála malá pevnosť, pretože aj Hájnačský hradný vrch je vhodné miesto na opevnenie.
Hájnačský hrad bol objavený oveľa skôr a hrad v Šuriciach môžete objaviť, iba ak preleziete 9m skalnú stenu. Nachádzajú sa tu pozostatky hradu - ide mohutnú obytnú vežu, cisternu a malý dvorček a pravdepodobne neskôr obsadenú plošinu s hospodárskymi budovami. Takáto stavba mohla vzniknúť v spomínanom období.
Pôdorys
Tvar a pôdorys hradu určil sopečný výver, na ktorom sa nachádzal. Pôvodní stavitelia využili terén dokonale. Na najvyššom mieste sú stopy po základoch najväčšej stavby. Išlo pravdepodobne o hlavnú, pravdepodobne obytnú vežu pôdorysu nepravidelného lichobežníka, ktorá bola dominantou hradu. Na jej západnej strane o úroveň nižšie, je na skalnej plošine stopa po obvodovom múre a veľká do skaly vytesaná cisterna. Na južnej strane je zasekaná malá plošina, ktorou sa mohlo do objektu s cisternou vchádzať a na východnej strane je cca o 9m nižšie ďalšia plošina ešte so skalným podložím, ktorá mohla ukrývať medzi skalami veľmi malé hospodárske stavby. Toto územie hradu nemohlo neskôr stačiť a preto sa pravdepodobne rozšíril ešte ďalej na východ, kde mohli stáť hospodárske ale aj obranné objekty hradu, po ktorých však nie sú žiadne stopy okrem troch zasekaných schodov do skaly na okraji plochy.
Súčasnosť
Na skalnatom podloží nie sú žiadne stopy po murive, ale o to zreteľnejšie sú zasekané lôžka múrov v podloží. Smerom od východu sú v skale vysekané schody. To je jediná stopa v tejto čast priestoru až pod temeno najvyššie vrchu, ktoré leží o 9-12m vyššie a bolo dostupné pravdepodobne iba rebríkom. Tým bol horný hrad a cisterna na západe dobre chránená. V okolí veže sú opäť stopy po lôžkach múrov a svojou dispozíciou naznačujú malý dvor so vstupom v múre, alebo malú budovu - južne od veže - strážnicu. V západnej čast zhruba o 5m nižšie začína objekt cisterny so zreteľnými kapsami pre trámy - strecha, alebo naberacie zariadenie vody. Celý areál je nezarastený a ničím nepripomína hrad. Pokiaľ nevyleziete cez 9m skalu na hornú časť vrchu, budete presvedčený o tom, že ide len o nádherný výtvor prírody.
Prístup: Prírodná pamiatka Soví hrad je prístupná z obce Šurice. Oficiálny značkovaný chodník k nej však nevedie. Východiskom na Soví hrad je železničná stanica Hajnáčka. Odtiaľ sú to necelé dva kilometre po ceste cez Šurice, na ich konci sa vypína Soví hrad. Z cesty treba odbočiť doľava a pôjdete pomedzi domy až k úpätiu brala.