Mestské múzeum v Tisovci

Mestské múzeum v Tisovci

Mestské múzeum v Tisovci sa nachádza v dvoch lokalitách, a to v budove Mestského úradu a v rodnom dome Dr. Vladimíra Clementisa. Mestské múzeum v Tisovci sídli spoločne s tisovským Mestským úradom v historickej budove mestskej radnice, ktorá bola postavená v druhej polovici 18. storočia a ktorá dnes predstavuje významnú architektonickú pamiatku klasicistického stavebného slohu.
V súčasnosti môžu návštevníci zhliadnuť 3 stále expozície. Prvá z nich nesie názov Odkazy histórie a venuje sa dejinám mesta a jeho bezprostredného okolia od najstarších čias cez obdobia stredoveku a novoveku až po 20. storočie. Okrem archeologických nálezov a množstva historických predmetov tu možno nájsť i oddelenie venované významným osobnostiam mestečka, akými boli napríklad národovci Štefan Marko Daxner či Pavol Jozeffy. Druhá expozícia zvaná Železiarstvo a remeslá predstavuje Tisovec ako významnú železiarsku lokalitu s dlhou tradíciou, v ktorej sa zdarne rozvíjali mnohé staré remeslá a Expozíciu v rodnom dome Dr. Vladimíra Clementisa.
Expozícia v Clementisovom dome
Rodný dom Dr. V. Clementisa „Často som spomínal na šťastné detstvo a mladosť. Bolo všetko to príliš jemné a dobré, príliš dôverčivé, a tak som nebol pripravený pre tvrdý život plný zla a pascí“.

JUDr. Vladimír Clementis /20.9.1902 - 3.12.1952/ patril medzi najvýznamnejších československých komunistických publicistov a politikov - advokát chudobných - spoluzakladateľ a vedúci predstaviteľ avantgardnej skupiny a časopisu DAV - poslanec - bojovník za sociálne a národné práva Slovákov - odbojový pracovník v emigrácii - diplomat - uznávaný právnik a vzdelanec so širokým svetovým rozhľadom aj autoritou - štátny tajomník a minister zahraničných vecí ČSR - protizákonne odsúdený a popravený.

Odkazy histórie

Najstaršie osídlenie v okolí Tisovca, konkrétne na tisovskej Hradovej spadá do mladšej doby bronzovej, o čom svedčia nálezy z archeologického výskumu. V stredoveku tu existovali dve samostatné pevnosti tzv. Starý a Nový hrad. Výhodou Nového hradu, ktorý stál na Okrúhlej skale bola nedobytnosť tohto miesta. Na základe historických udalostí je možné sa domnievať, že tisovský Nový hrad bol využívaný v polovici 15. storočia v súvislosti s obsadením Muránskeho hradu Jánom Jiskrom z Brandýsa a stal sa tak načas baštou proti útokom vojsk kráľa Matiáša Korvína z juhu, na ktorý má hrad vynikajúci výhľad. Hodnoverné písomné doklady sa však nezachovali.

Železiarstvo a remeslá

Výroba železa a jeho spracovanie patrili k najstarším výrobným odvetiam na Slovensku. Bohaté ložiská kvalitných rúd, hojnosť lesov, dostatok vodnej energie vytvárali priaznivé podmienky pre rozvoj slovenského železiarstva. Železo sa spracúvalo cez stáročia kladivom - najprv ručným, neskôr kladivom, poháňaným vodným kolesom, tzv. hámrom. Hámor znamenal tú časť železiarskej huty, v ktorej spracúvali železnú hrudu, vytavenú v kusových peciach vykúvaním pod vodným kladivom na úžitkové železo, najčastejšie tyče. Pojem „hámor“ sa zaužíval pre celú železiarsku výrobnú jednotku, vrátane taviacej pece. Údolia riek Rimava, Muráň, Štítnik, Slaná, Bodva, Hnilec, Hornád a ich prítoky sa stali postupne najvýznamnejšími strediskami železiarskej výroby. Prvé hámre na vodný pohon sa objavili v Slovenskom Rudohorí v 40. rokoch 14. storočia. K rozvoju železiarstva na Slovensku od 16. storočia prispeli okrem baníctva aj vojenské potreby vyvolané jednak tureckou expanziou, ako aj povstaniami uhorských stavov. Vznikali početné huty a hámre, najmä v oblasti Slovenského Rudohoria, kde boli najbohatšie zásoby ľahko taviteľnej i prístupnej rudy, aj dostatok paliva - drevného uhlia.