JELŠAVSKÝ HRAD
Prvé písomné zmienky o Jelšave ako osade súvisia s hradom Jelšava (castrum Ilsva). Hrad sa spomína roku 1243 v listine kráľa Bela IV. Hrad koncom 13. storočia spustol a niekdajšie podhradie sa postupne do 14. storočia premenilo na kráľovskú osadu s rozvinutým baníctvom najmä železnej rudy.
Archeológovia si v Jelšave v okrese Revúca prídu na svoje. V okolí stáli kedysi dva hrady. Jeden bol drevenou pevnosťou so sypaným valom, druhý bol z kameňa. Práve ten druhý poznajú domáci ako Starý jelšavský hrad. Vedie k nemu miestna modrá značka, trasa sa začína v centre mesta pri Mestskom múzeu.
História
Hrad sa v prameňoch priamo nespomína, ale na začiatku 13. storočia, keď v obci vznikla pozoruhodná tehlová rotunda patrilo územie ešte uhorskému kráľovi. Hrad bol strediskom rozsiahlého panstva už pred tatárskym vpádom v 13. storočí. Pôvodne kráľovský hrad bol založený na ochranu ťažby kovov.
Neskôr sa oň hádali dva šlachtické rody, a tak na väčšie stavebné práce neboli zrejme vhodné podmienky. V roku 1271 presunuli majitelia centrum svojho panstva na Muráň a tak hrad Jelšava stratil svoj význam. V roku 1272 sa k Šiveticiam dostali Zachovci, ktorých členovia vystavali neveľký hrad. Rozpadnutý hrad dal ešte v polovci 15. storočia opraviť Ján z Perína. Následne na to ho získali Bebekovci. O definitívnom zániku hradu neexistujú žiadne správy, ale pravdepodobne sa tak stalo v roku 1566, keď Turci vydrancovali obec Jelšava.
Pôdorys
Išlo o jednodielny objekt, ale v kamennom vyhotovení s okruhom valov a priekop, ktoré boli v miernejšom východnom svahu zdvojené. Jadrom bola masívna hranolová stavba (8x8m) a vzhľadom na interiery (4x4m) v prízemí. Obytnú vežu s neveľkým odstupom uzatvárajúci nepravidelný ovál, obkolesovala kamenná hradba s priemerom oválu približne 25m. Stopy iných stavieb nie su viditeľné.
Ponad hradnú priekopu viedla cesta do areálu a bola chránená palisádami. V palisádovom opevnení bola zabudovaná brána. Hrad sa postupne rozširoval, k veži bol pristavaný nový palác.
Hradovisko
V areáli staršieho hradu nad Jelšavou, v polohe zvanej Hradovisko, sa zachovali zvyšky múrov polygonálneho presbytéria gotického kostola. Keďže sa tu nerobil podrobnejší výskum, nie je jasné, kedy stavba vznikla. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že o stavbe sa nezachovali písomné zmienky.
Hrad sa spomína prvýkrát už v roku 1243 a vybudovať ho dal podľa všetkého uhorský kráľ niekedy na prelome 12. a 13. storočia. Išlo o drevo-zemný objekt opevnený valmi a priekopami. Svoju funkciu stratil ešte v poslednej tretine 13. storočia. Polygonálny tvar presbytéria sa v tomto regióne objavuje niekedy na prelome 13. a 14. storočia a vyskytuje sa počas celého obdobia gotického slohu. Výstavba kostola svedčí o tom, že toto miesto nebolo opustené ani po zániku hradu.
V polovici 15. storočia sa na mieste zaniknutého hradu usadili bratríci a vybudovali si tam svoju pevnosť s využitím starších valov a zrejme aj existujúceho kostola.
Pevnosť bratríkov bola podľa všetkého zničená okolo roku 1461, kedy boli ich sily v Gemeri porazené. Archeologický výskum objavil stopy po silnom požiari, ktorý zničil zrubový objekt s kamennou podmurovkou, ako aj mince kráľa Ladislava Pohrobka (1453 - 57). Stopy po mladšom osídlení sa nenašli, čo by naznačovalo, že zanikol aj kostol.
Tretí hrad (prestavaný klasicistický kaštieľ)
Aj tretí hrad vybudovali, ale už v meste, vybudovali ešte Jolsvaiovci prestavbou kláštora (asi po paulínoch). Tento hrad je v jadre existujúcej renesančnej pevnosti, štvorkrídlovej s nárožnými hranolovými vežami. Jej mestské krídlo prestavali v rokoch 1796 – 1801 majitelia muránskeho panstva, Koháryovci, na veľkolepý klasicistický kaštieľ, ktorý od roku 1822 do roku 1945 obývali Coburgovci. Dodnes dominuje námestiu.
Súčasnosť
Hoci sa z hradu veľa zvyškov nezachovalo, pôdorys v podobe kamenného podložia je ešte stále dobre viditeľný. Jelšavský hrad leží v nadmorskej výške 477 m v Revúckej vrchovine. Je vzdialený približne 10 km od Revúcej, dostupný štátnymi cestami a peším výstupom.