Archeopark - Živá archeológia

Archeopark - Živá arecheológia
Archeopark Živá archeológia pri Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou je turistickou atrakciou regiónu, miestom netradičného účenia sa a voľnočasových aktivít, ale aj priestorom pre archeologické experimenty a prehĺbovanie odborného poznávania.

Archeopark Živá archeológia je jedinečným živým archeologickým múzeom v prírode. V areáli obohnanom palisádou zo zahrotených kolov, sa nachádza päť objektov z piatich období praveku a včasného stredoveku. Každý z objektov má svoju predlohu v originálnom náleze z východného Slovenska.

Objekty sú v lete vybavené vnútorným zariadením, vrátane mobiliáru, hudobných nástrojov a figurín odetých v replikách dobových odevov. Na rozdiel od tradičných múzeí sa v archeoparku možno všetkého dotknúť, všetko si vyskúšať. Možno tak na vlastnej koži zažiť minulosť. Prehliadkou archeoparku prejde návštevník v čase vyše 30 000 rokov a vlastným zážitkom sa zoznámi s najstaršími dejinami.

PALEOLIT
(Staršia doba kamenná)

Najstarší objekt patrí mladopaleolitickým lovcom.
Je rekonštrukciou obydlia aurignacienskej kultúry
(34 000 - 28 000 pred Kr.)  z Tibavy.  Konštrukčný systém tvoria dva koly s rázsochami, do ktorých
je uložená hrebeňová väznica, o ňu sú opreté šikmé drevené tyče. Drevená konštrukcia (5,3 x 3m) je pokrytá zvieracími kožami po obvode zaťaženými kamením.
V objekte sú najcharakteristickejšie repliky štiepanej kamennej industrie: jadro,  čepele, rydlo, pílka, vrták a veľký hrot s rapom.
Pri obydlí je sušič na mäso a kože,  rám na vypracovanie koží a malé sane

NEOLIT
(Mladšia doba kamenná)

Objekt roľníkov z mladšej doby kamennej patrí nositeľom ľudu kultúry s východnou lineárnou keramikou, skupiny Tiszadob (pol. 6. tisícročia pred Kr.).
Je postavený podľa pôdorysu objektu z Košíc Galgovca.  Ide o zrubovú stavbu (5,6 x 3,9 m) bez základov a ukotvenia v zemi, s podlahou zapustenou do zeme. Strešné štíty sú vypletené prútím a obmazané hlinou. Sedlová strecha je pokrytá trstinou.
Pre mladšiu dobu kamennú je najcharakteristickejšie poznanie poľnohospodárstva. Preto je v chate kosák s kamennými čepieľkami a pri objekte drevené roľnícke náradie. Typická je tiež znalosť keramiky a brúsenej kamennej industrie. V objekte sú repliky keramiky skupiny Tiszadob a brúsené sekery a sekeromlaty.

DOBA BRONZOVÁ

Obydlie z doby bronzovej je inšpirované pôdorysom objektu odkrytého v Nižnom Hrušove na nížinnom sídlisku gávskej kultúry z neskorej doby bronzovej (9.-8. stor. pred Kr.).
Dlážka obydlia s kolovou konštrukciou (4 x 3 m) je zapustená  0,70 m pod úroveň okolitého terénu. Sedlová strecha je pokrytá trstinou. Steny tvorí výplet z prútia obmazaný hlinou.  V špici strešného štítu je dymový otvor.
Doba bronzová je v materiálnej kultúre charakteristická poznaním medi legovanej cínom - bronzu. V objekte sa preto nachádza bronzový kosák a ďalšie drobné bronzové predmety.  Z hudobných nástrojov tu o. i. nájdeme závesné idiofóny z kovu.
Pri obydlí je  zlievačská piecka, poľná kolíska a kolesový vozík.

LATÉN
(Mladšia doba železná)

Obydlie z mladšej doby železnej je rekonštrukciou nálezu čiastočne zahĺbenej chaty z neskorej doby laténskej (polovica 1.storočia pred Kr.) z hradiska Zemplín. Chata má obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 3,6 x 3 m, zahĺbenie do podložia je 0,34 m. Obydlie má kolovú konštrukciu  s vypletanými a hlinou obmazanými stenami a s trstinou pokrytou strechou dosadajúcou až po zem.  V chatách podobného typu sa nenachádzajú ohniská. Preto aj v našom objekte nie je vykurovacie zariadenie, ale malá kuchynská piecka je pred objektom. V interiéri sa nachádza  zásobnicová jama, ktorá môže poslúžiť na osadenie veľkej zásobnice na uskladnenie potravy.
V dobe laténskej bolo bežné používanie železa.
Remeselnú zdatnosť Keltov vidíme na škále a tvaroch poľnohospodárskeho náradia. Charakteristické je tiež rozšírenie hrnčiarskeho kruhu. Preto tu nájdeme hrnčiarsky kruh a hrnčiarsku pec (rekonštrukcia  nálezu z Prešova) a ďalší vynález - rotačný  mlynček. Z hudobných nástrojov  je tu o.i. sistrum z kovových segmentov, železné kladivo a železná nákovka.

SLOVANSKÉ OBDOBIE

Predlohou pre obydlie zo slovanského obdobia je pôdorys čiastočne zachyteného objektu zo Skrabského. Nie je jeho rekonštrukciou, ale hypotézou možného vzhľadu zrubového  polozahĺbeného obytného objektu  z 9.storočia. Zrubová konštrukcia s rámom položeným na zem v bezkolovej konštrukcii má rozmery  4,4 x 3,2 m, zahĺbenie 0,70 m. Bočné trojuholníkové štíty  sú vypletané prútím a z obidvoch strán obmazané hlinou. Strecha je pokrytá slamou. Pred vchodom je vystupujúci prístrešok.
V nábytku tohto obydlia už vidíme posteľ a truhlicu, v mobiliári vedrá, medzi hudobnými nástrojmi napr. drevenú zvonkohru, zvonkohru z kovových súčastí a rapkáč. Pri obydlí je chlebová piecka.

V archeoparku je zakázaný výraz: nedotýkajte sa! Naopak, je to interaktívny priestor, priestor pre kreativitu návštevníka – tak, aby  si odniesol zážitok dotyku s minulosťou.