Kaštieľ Fintice

KAŠTIEĽ FINTICE

Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou Fintíc (okres Prešov) je renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia situovaný v centre obce. Hlavnú obytnú časť tohto kaštieľa obklopujú vstupné a hospodárske krídla, ktoré majú čiastočne pevnostný charakter. Zaujímavosťou je prepojenie kaštieľa s povedľa stojacim kostolom prostredníctvom budovy premosťujúcej miestny potok. Okolo kaštieľskeho komplexu sa rozkladá upravený park.
História
Doložené historické pramene uvádzajú, že pred r. 1272 bola obec osadou kráľovských strážcov hraníc /súpis pamiatok/. Tento písomný doklad korešponduje s výsledkami umelecko-historického výskumu kaštieľa. V suteréne dnešného kaštieľa bola objavená stavba, ktorá aj keď nie je istý celkový rozsah, je dokázateľne podstatne staršia, ako ostaté stavebné etapy vývoja kaštieľa a jeho celého komplexu. Úzke strieľňové okná, úzke dvere, vyúsťujúce do východnej strany veže, goticky tvarované, lomené oblúky klenieb a rozsah terajších suterénnych priestorov predpokladá najstaršiu stavebnú etapu v architektonickom stavebnom vývoji. Toto sídlo už pravdepodobne neslúžilo pôvodným strážcom hraníc, lebo tí odišli pred r. 1272, ale bolo pravdepodobne sídlom prvého majiteľa Fintíc, ktorý je listinne doložený, šľachtica zo Slavónska, komesa Gudu. Je však viac ako pravdepodobné, že toto prvé sídlo bolo budované na mieste pôvodnej strážnej veže. Obranný charakter zdokumentovaných znakov je jednoznačný.
Niekdajší šľachtickí majitelia fintického kaštieľa boli hudobní nadšenci a veľkí propagátori hudobného umenia. Vo svojej rezidencii vybudovali významnú, tzv. Fintickú zbierku hudobnín, ktorá je dnes uložená v archíve Matice slovenskej. V kaštieli pôsobili slovutní učitelia hudby z Viedne a navštívil ho i sám Ludwig van Beethoven.
Pôdorys
Začiatkom 16.st. sa majiteľom stávajú Darholcovci. Oni vlastnili majetok ešte v druhej polovici 16.st. Predpokladáme, že oni dali rozšíriť pôvodné gotické sídlo do renesančnej podoby. Bola dostavaná druha veža, smerom ku dnešnému kostolu. Klenby v prvom nadzemnom podlaží sú typickou ukážkou renesančných klenieb so styčnými lunetami. Renesančne tvarovaný stĺp v dnešnej hale - vstupnom priestore, má charakter dórskeho stĺpa a okolo neho bolo umiestnené pravotočivé schodisko na druhé nadzemné podlažie. Také isté dva stĺpy boli objavené aj v dnešnom objekte reštaurácie /bývalá voliareň/ na západ od kaštieľa, ale rozmerovo menšie. Na pätkách a hlaviciach boli nájdené zbytky tehlovočervenej polychrómie. Počas výskumu boli objavené aj stieľňové otvory a zbytky oblúkovitej atiky. Renesančné úpravy boli robené dva razy. Prístavbou východne veže sa z jednovežového objektu stal dvojvežový, predpokladáme, že atika sa uplatnila v celom novovzniknutom tvare stavby kaštieľa. Pramenné materiály navodzujú nepriamo domnienku, že staviteľmi tejto druhej renesančnej fázy mohla už byť rodina Dessewffyovcov, ktorá sa spomína ako majiteľ už v prvých desaťročiach 17.st. Architektonické nálezy pôvodných neskororenesančných kamenných ostení na východnej veži, potvrdzujú tézu vývoja objektu.
Druhá fáza výstavby komplexu fintického kaštieľa, súvisí s menšími dostavbami v kaštieli a veľkou stavebnou aktivitou významného predstaviteľa rodu, šarišského župana Samuela Dessewffyho. Kostol so spojovacou chodbou ku kaštieľu, bol podľa údajov postavený v rokoch 1775-1778, vysvätený až po dokončení interiérovej výzdoby v roku 1778. V tej dobe bola strecha prestavaná na mohutný manzardový typ s veľkými komínmi. Technické vymoženosti boli realizované aj akýmsi ústredným kúrením s teplovzdušnými kanálmi. V suteréne bola zriadená kanalizácia, ktorou sa odvádzala voda z vodojemu, tiež vybudovanému pre potreby kaštieľa.
Súčasnosť
V súčasnej dobe v budove (popri Obecnom úrade, materskej škole, knižnice a školskej jedálne) sídli Galéria a múzeum ľudového umenia, ktorá zhromažďuje, odborne spravuje a širokej verejnosti sprístupňuje ľudovoumelecké diela z obce a priľahlej oblasti. Okrem stálej expozície usporadúva i rôzne príležitostné výstavy.