Hrad Veľký Kamenec

HRAD VEĽKÝ KAMENEC

Obec Veľký Kamenec sa nachádza v okrese Trebišov, od ktorého je vzdialená 48 kilometrov. Od najbližšieho mesta, ktorým je Kráľovský Chlmec, je hrad vzdialený 20 kilometrov. Približne v strede obce sa prudko dohora týči zvláštny izolovaný vŕšok, ktorý z južnej strany lemuje súvislé skalné bralo. Na ňom sa zachovali ruiny hradu Kamenec, po maďarsky nazývaného Kövesd a nárečovo-slovensky Kevešd.
Hrad Kamenec bol pravidelne stavebne udržiavaný a ako prechodné sídlo slúžil jeho vlastníkom aj v nasledujúcich storočiach. Svoj účel plnil do roku 1673, kedy ho zdemolovalo cisárske vojsko. Zrúcanina hradu Kamenec stojí doteraz, aj keď niektoré jej časti patria medzi najrýchlejšie zanikajúce v rámci architektonických pamiatok zemplínskeho regiónu. Budúci výskum snáď spresní nielen vývojové etapy hradu, ale aj začiatok jeho výstavby.

História

O pôvode Kamenca sa odhaduje, že bol postavený z kráľovskej iniciatívy ako obvyklý strážny hrad niekedy v druhej polovici 13. storočia. Prvá písomná správa o tomto menšom strážnom hrade je až z roku 1323. Vznikla pri deľbe hradu medzi jeho spoluvlastníkov, šľachticov Šóšovcov (Sósovcov) zo Sóváru (Šóváru, Soľnohradu), a šľachticov zo Stredy nad Bodrogom. Hrad bol aj neskôr spoluvlastníctvom uvedených vetiev šľachticov z rodu Ákoš, čo viedlo k nedorozumeniam a sporom pri jeho údržbe a užívaní. To spôsobilo, že hrad (najmä veža a palác) bol okolo roku 1438 opustený.
Okolo roku 1458 sa na Zemplíne zdržiavali bratrícki kapitáni Ján Talafús a Peter Aksamit. Kamenec bol v tom čase v ich rukách a slúžil jednej z ich miestnych posádok na juhu Zemplínskej stolice. Kráľovskí spojenci, ktorých viedol hornouhorský kapitán Štefan z Rozhanoviec, sa v období okolo turíčnych sviatkov stretli s bratríkmi v bitke pri neďalekom kráľovskom meste Sárospataku (Blatnom Potoku), na území dnešného Maďarska. Bratricke vojská utrpeli ťažkú porážku, údajne tu zahynul i samotný Peter Aksamit. Hrad sa do rúk uhorskej koruny vrátil až v nasledujúcom roku 1459, kedy ho vydobylo naspäť vojsko kráľa Mateja I. Huňadyho (Korvína). V rukách pôvodných majiteľov ostal hrad až do jeho zániku v roku 1673, keď ho zničili cisárske vojská. Odvtedy ho nikto neobnovil. Roku 1690 hrad aj s majetkom vrátili s povolením cisára vdove po Jurajovi Šóšovi. V 19. storočí si zemepanská rodina dala pod ruinami hradu vystavať klasicistický kaštieľ.
Pôdorys

Terajšia podoba Kamenca poukazuje na jeho tri priestorové časti: Horný a dolný hrad a predhradie.

Horný hrad mal podobu nepravidelného oválneho trojuholníka, pri­čom jeho východná hradbová línia sleduje samotné skalné bralo, na ktorom hrad stojí. Jeho jadrom bola pravdepodobne hranatá veža, ktorá bola na južnom skalnom brale a hrotom bola obrátená k smeru prístupu. V blízkosti veže sa nachádzala do skaly vytesaná cisterna (nádrž na vodu alebo studňa) s rozmermi 3 x 3,4 m, ktorá je dnes už takmer úplne zasypaná. Typologicky sa dá celý Kamenec zaradiť medzi hrady s tzv. plášťovou konštrukciou (t.j. vonkajšie steny hradných budov slúžia zároveň ako hradby). Z prístupnejšej západnej strany bol chránený valom a priekopou.

Z dolného hradu, ktorý bol pripojený k staršiemu gotickému valu horného hradu, sa v severovýchodnom nároží zachoval zvyšok muriva okrúhlej bašty. Na okraji plošiny dolného hradu možno dnes už iba predpokladať existenciu hradbového múru.
Hrad a Doktor Paracelsus

Veľmi zaujímavým rokom v miestnej histórii je 1529, kedy sem prišiel švajčiarsky cudzinec. Úplne holohlavý, v dlhom plášti a s koženým kufríkom v ruke. Vítal ho leleský prepošt, učený evanjelický reformovaný kazateľ. Cudzinec odmietal pohodlie na prepošstve a prijal skromné priestory na nádvorí hradu vo Veľkom Kamenci. Bol to profesor Basilejskej lekárskej univerzity Auereolus Philippus Tehoprastus Bombastus von Hohenheim, vo svete medicíny známy ako „zázračný“ doktor Paracelsus. Bol súčasníkom historického čarodejníka a mága doktora Fausta.

Jeho záujem vyvolali tokajské vína, o ktorých už jeho otec povedal, že niektoré ročníky obsahujú „spirit planéty“ a pri priaznivej konštelácii môžu liečiť ducha i telo. Paracelsus napísal desaťdielny spis. V prvom diele pojednáva o príčinách chorôb, druhý diel venoval základom medicíny, deviaty diel je učením o tajomných vedách, okultizme, čarodejníkoch a zjaveniach, prekliatiach, magických formulkách a záhadných znakoch. V diele Archidoxa magica opäť spomína zázračné vlastnosti tokajských vín a jeho odkaz o vínnej pivnici v Malej Tŕni je viac než historickým dokumentom.
Povesť o hrade

Podľa povesti dal hrad postaviť kráľ Matej Korvín. Ten sa údajne často prezliekal za tulákov alebo obchodníkov na cestách, aby vedel, aký je stav v jeho krajine. Vo Veľkom Kamenci sa vraj stretol s poctivým kostolným organistom, ktorý ho svojim bystrým umom tak očaril, až dospel k rozhodnutiu, že táto dedina si zaslúži väčší význam. Ide však o povesť, ktorá je dielom ľudu. Matej Korvín kraľoval v 15. storočí a to už mal hrad nejakých dvesto rokov.
Spravodlivý kráľ Matej často obchádzal zo svojim sprievodom usadlosti, dedinky a mestá na svojom panstve. Všade ho vítali upravené a čistotné domčeky a sviatočne vyobliekaní poddaní v nadšených zástupoch, mávajúci mu na pozdrav.

Keď sa kráľ vybral do Veľkého Kamenca, rozhodol sa ubytovať sa na fare. Farár však bol veľmi skúpy a nechcel vybrať zo svojho vrecka viac peňazí na počesť panovníka. Prinútil svojho organistu, aby sa obliekol do jeho reverendy, predstavil sa kráľovi ako kaplán a povedal mu, že kňaz odcestoval a že on, kaplán, ho nemôže do domu prijať. Tak sa aj stalo. Kráľ dal postavil tábor na vŕšku neďaleko dediny a tam so svojím sprievodom usadil.

Kráľ strávil vo Veľkom Kamenci niekoľko dní. Vypočul si prosby svojho ľudu, jeho trápenia a žiale. Pomohol každému, kto ho o pomoc požiadal. Matej bol hlboko nábožensky založený, každú nedeľu chodieval na svätú omšu a dal si ju odslúžiť vždy tam, kde sa práve zdržiaval. Poslal k farárovi posla s odkazom, aby ten k nemu prišiel do tábora a mohli sa tak o nedeľnej pobožnosti porozprávať.

Farár sa dal znovu zatajiť a prehováral organistu na opakované klamstvo. Organista odmietal, ani za celý svet už nechcel kráľovi klamať. Ale farár sa mu vyhrážal prepustením zo služby a keďže mal doma šesť detí, podvolil sa. V tábore povedal kráľovi, že pán farár je chorý a tak sa o nedeľnej pobožnosti budú musieť porozprávať len oni dvaja.

Počas rozhovoru odpovedal organista na kráľovu otázku, ako sa mu túto v tomto zapadákove páči, že sa tu cíti veľmi dobre, ale najradšej by bol nejakým hradným pánom a chcel by bojovať po boku svojho statočného kráľa. Matejovi sa odpoveď pozdávala, tak sľúbil, že ten hrad dá postaviť ak mu organista odpovie správne na tri otázky. Najskôr sa opýtal, kde je stred Zeme. Podľa mienky organistu bol na tom mieste, kde práve stála kráľova noha. Druhou otázkou bolo, že akú má Matej cenu ako kráľ. Organista bez rozmýšľania povedal, že ak za Krista dali tridsať strieborných, tak za kráľa by mohli dať aspoň dvadsaťdeväť. Na poslednú kráľovu otázku mal organista povedať, na čo práve Matej myslí. Organista zbledol, kľakol si pred kráľa a vyjavil mu, že on nie je kaplán, ale organista a že ho farár donútil a že veľmi svoj čin ľutuje, lenže nemohol inak urobiť, ak chcel svoje deti chlebom nakŕmiť. Kráľ sa nahneval, ale organistovi odpustil. Povedal, že hneď druhý deň začnú na vŕšku, kde práve stojí jeho tábor, pre neho stavať nový hrad. Farára však potrestal. Odobral mu všetky majetky a peniaze a preložil na Horniaky, čo bola najchudobnejšia oblasť kraja. Takto sa stal z chudobného organistu zámožný hradný pán, ktorý až do svojej smrti slúžil verne kráľovi.

Súčasnosť
Z hradu sa zachovalo niekoľko múrov – nárožná polygonálna bašta a značne zničená okrúhla delová bašta. Na polygonálnej bašte s priľahlým múrom sa zachovali delové strieľne a otvory okien. Na mieste kde bolo nádvorie je do kameňa vysekaná cisterna, ešte dnes dosť zreteľne rozpoznateľná.
Hrad Veľký Kamenec je dnes obľúbeným turistickým miestom. Okrem starobylých ruín sa tu možno kochať i krásnym výhľadom na podhradskú obec a okolitú krajinku.
Prístup: Hrad sa nachádza priamo v obci, v južnej časti na križovatke ciest do Malého Kamenca a maďarského Pácina. Zaparkovať možno pod hradom pri kaštieli.