Kaštieľ Trebišov

KAŠTIEĽ TREBIŠOV

V prekrásnom prostredí trebišovského mestského parku leží okúzľujúci barokovo-klasicistický kaštieľ vystavaný významným grófskym rodom Csákyovcov. Dnes v jeho priestoroch namiesto vysokej šľachty sídli Vlastivedné múzeum Trebišov. Toto múzeum zaujme veľkým množstvom skutočne rôznorodých expozícií. Kaštieľ je dvojpodlažnou stavbou, ktorá bola postavená 100 rokov po zničení hradu Parič. Časť materiálu z tohto hradu bola použitá pri jeho výstavbe.
História
Kaštieľ má na priečelí dve postranné barokové veže, ktoré boli pristavené v poslednej tretine 19. storočia. Fasáda objektu je členená lizenami, pričom jej dominantné prvky tvoria barokový štít a reprezentačný balkón, ktorý podopiera osem klasicistických stĺpov. V Barokovom štíte stredného rizalitu je plastický erb rodiny Csákyovcov. Paralelne s ním sa nachádza plastický znak, ktorý je symbolom lovu. Z tohto hľadiska sa pravdepodobne jednalo o lovecký kaštieľ. Túto skutočnosť potvrdzuje K. Károlyiová-Andrássyová v knihe Červená grófka spomína. Z jej spomienok vplýva, že každoročne 3. novembra na Huberta, sa začínali v Trebišove a jeho okolí veľkolepé hony na líšku.

Zadná časť kaštieľa, ktorú tvoria dve bočné krídla so štítovými fasádami, má charakter čestného dvora. V interiéroch kaštieľa boli pôvodne mozaikové parkety, intarzovaný dobový nábytok, cenné umelecké diela, plastiky, drahé umelecké výrobky, tkané závesy, cenné koberce, porcelán, striebro, cín a iné luxusné výrobky. Nechýbali ani umelecky kované mreže, plot okolo kaštieľa, balustráda, fontány a iné architektonické v exteriéroch.

Najcennejšie časti interiéru boli v roku 1914 odvezené do Budapešti a časť do Tiszadobu v Sabolčskej župe. O areál s kaštieľom dbal do rozpadu Rakúsko - Uhorska a aj po vzniku medzivojnovej ČSR správca andrássyovského majetku František Malonay.

V rokoch 1949 - 1978 slúžil kaštieľ s areálom Nemocnici s poliklinikou v Trebišove. Jeho pôvodný interiér bol značne narušený a prispôsobený potrebám zdravotníctva. Po vysťahovaní nemocnice s poliklinikou kaštieľ niekoľko rokov chátral.

V roku 1982 začal Pamiatkostav š.p. Žilina rekonštrukciu objektu na základe projektovej dokumentácie spracovanej Projektovým ústavom kultúry v Prešove. Projektovú dokumentáciu schválil a rekonštrukciu financoval Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove. Prvá etapa rekonštrukcie bola ukončená k 1. 12. 1987, keď bola v kaštieli slávnostne otvorená expozícia Cestami práce a bojov za chlieb, korá dokumentovala dejiny poľnohospodárstva na Východnom Slovensku od Neolitu po súčasnosť.

Súčasťou areálu kaštieľa sú aj prízemné pôvodne barokové budovy so štítovými fasádami, ktoré boli neskôr upravované. Patrí medzi ne jazdiareň, maštaľ (koniareň), čeľadinec, hospodárska budova, kuchyňa, ktoré si až na maštaľ (koniareň) zachovali svoje barokové slohové prvky a sú prirodzenou súčasťou tohto šľachtického sídla.

Koncom 18. storočia sa súčasne s výstavbou kaštieľa začal z lužného lesa vytvárať historický park. Postupne vznikol anglický prírodno - krajinársky park, ktorého vývoj vyvrcholil v rokoch 1890 - 1905, keď došlo k úprave čestného dvora a francúzskej záhrady. V niektorých častiach parku boli postavené altánky, fontány, akváriá, koncertné terasy, antické plastiky, ktoré mu dodávali kultivovanejší charakter.
Súčasnosť
V súčasnosti je kaštieľ sídlom Vlastivedného múzea, ktoré má v ňom a v priľahlých pamiatkovo - chránených objektoch svoje expozície.
Súčasne s rekonštrukciou a prestavbou kaštieľa na muzeálne účely zabezpečoval Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove biologickú rekonštrukciu muzeálnej časti mestského parku. Park vznikol z pôvodného zátopového lužného lesa a rozšíril sa na ploche 62 ha. Nachádza sa v ňom historická i náletová zeleň, ktorú tvoria ihličnaté, listnaté stromy, kroviny a rastliny. Veľmi cenný je najmä tis obyčajný, rozšírené sú tuja východná, tuja západná, borovica čierna, borovica sosna, smrek obyčajný, smrek pichľavý a iné. Z listnatých stromov je najvýznamnejší platan javorolistý, pagaštan konsky, čremcha strapcovitá, jaseň štíhly, dub letný, dub zimný, buk lesný, hrab obyčajný, brest hrabolistý, lipa malolistá, jelša lepkavá, agát biely, rôzne druhy javorov, topoľov a iné.

V súčasnosti má kultivovaný charakter muzeálna časť parku a jeho časti, ktoré udržiavajú Technické služby mesta Trebišov. Ostatné časti mestského parku majú charakter lesoparku. Súčasťou lesoparku je aj areál zdravia Bučov les, ktorý slúži občanom i návštevníkom Trebišova v rámci cykloturistiky.

Vlastivedné múzeum Trebišov

Expozícia histórie poľnohospodárstva na Východnom Slovensku dokumentuje vývoj tohto odvetvia od neolitu až po súčasnosť.
Expozícia Tokajské vinohradníctvo na Slovensku sleduje vývoj tokajského vinohradníctva od tatárskeho vpádu až po súčasnosť.
Expozícia parných oračiek dokumentuje lanovú orbu parnými oračkami firiem John Fowler a John Taufer (Leeds).
Expozícia Tradičné remeslá južného Zemplína dokumentuje kováčstvo, kolárstvo a povrazníctvo.
Expozícia Ľudový odev južného Zemplína
Expozícia poľnohospodárskych strojov dokumentuje historické traktory.
Expozícia Vývoj mlatby na východnom Slovensku dokumentuje výmlat obilia a strukovín cepmi, dobytkom, mláťačkami poháňanými gepľom a mláťačkami bez vytriasadiel aj s vytriasadlami.
Expozícia Ľudová drevorezba a plastika Zemplína

Prezentuje tradičné postupy súčasnej ľudovej tvorby slovenskej časti historického Zemplína. Nachádza sa v hospodárskej budove – niekdajšom byte koniara. Prevláda v nej figurálna a reliéfna tvorba s motívmi práce a zábavy, vidiecka a sakrálna tematika.
Návštevníci expozície môžu obdivovať ľudové betlehemy, plastiky Ježiša Krista, Panny Márie, sv. Cyrila a Metoda, Piláta ako súdi Ježiša Nazaretského, zastavenie na Krížovej ceste a podobne. Popri sakrálnej drevorezbe a plastike si osobitnú pozornosť zaslúžia aj motívy práce a ľudovej zábavy v štylizovanom ľudovom odeve (Svadba na Zemplíne).
Rezbári maďarskej národnosti Zemplína prezentujú legendy, historické roľnícke či pastierske motívy. Dominantné miesto v expozícii patrí Jozefovi Porchinčákovi z Nového Ruskova. Pozoruhodné sú plastiky a reliéfy Milana Rozkoša z Kučína, Martina Remiáša zo Sniny, Martina Kondíka z Ruskoviec, Jána Babenského z Hlinného, Alexandra Orlíka z Vranova nad Topľou a Juraja Ferencza z Veľkých Kapušian.