Hrad Parič

HRAD PARIČ
V krásnom historickom parku v Trebišove, ktorý je za trebišovským kaštieľom, sa doteraz ukrýva významný dôkaz o zaujímavej histórii mesta. Je ním torzo hradného múra nížinného tehlového hradu Parič. Projekt jeho obnovy sa nachádza vo fáze archeologického výskumu.
Hrad bol v 17. storočí vyhodený do vzduchu proticisárskymi povstalcami Imricha Tököliho a kamenný materiál z rumoviska bol v 18. storočí rozobraný na stavbu kaštieľa. Posledné zvyšky hradných múrov používala v 20. storočí armáda ako cvičnú strelnicu. Do dnešných dní sa zo stavby zachovala iba jediná stena, vďaka čomu patrí Parič k najskromnejším slovenským zrúcaninám. Pri archeologickom prieskume v podzemí našli vzácne kachlice a kamenné delové gule.
História

Prvá písomná zmienka o Trebišove je z roku 1254. V tom čase bol Trebišov spolu s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova. Jeho osídlenie je však staršieho dáta. Roku 1319 daroval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou hradné panstvo Trebišov Drugethovcom. Od roku 1343 bol opäť Trebišov pod vládou kráľovskej rodiny, ktorá ho v roku 1387 darovala šľachticovi Petrovi z Perína. Perényiovcom patrilo trebišovské panstvo 180 rokov. Po bitke pri Moháči (1526) prešlo panstvo opäť do rúk Drugethovcov. Menil sa aj názov mesta - Terebes, Felse Terebes, Trebissou a Trebišov. Obmedzené mestské práva dostal Trebišov v roku 1439, vyvíjal sa však až po novovek ako poddanské mestečko. Od r. 1502 do r. 1530 tu v novozaloženom kláštore pôsobili paulíni.V 16. storočí boli aj vlastníkmi obce. Sto rokov po zrušení (r. 1630) bol kláštor v čase protireformácie obnovený. Hrad Parič odolal útokom krymských Tatárov (1566), ale v roku 1620 si ho podmanilo vojsko Gabriela Bethlena. V roku 1686 ho kuruci pod vedením Imricha Thôkôliho vyhodili do vzduchu. Nevyužívaný hrad majitelia Csákyovci r.1786 rozobrali a kameň použili na výstavbu blízkeho kaštieľa. Rodina Andrássyovcov zdedila kaštieľ v roku 1838, pričom vlastnili 61 % pôdy v trebišovskom chotári.

Pôvodný hrad sa nezachoval ani na obrazoch, pretože bol ukrytý v lese. Napriek tomu archeologický výskum umožnil spoznať aspoň pôdorys ruiny.
Pôdorys
Výstavbu prvej etapy ranogotického nížinného vodného hradu (pravdepodobne obytná veža s opevnením) možno podľa výsledkov archeologických výskumov M. Slivku datovať do 12 . až 13. stor. Potvrdzujú to preskúmané zlomky úžitkovej keramiky, malá lampa s výlevkou a štyri ohniská vyvýšené asi 30 cm, nad úroveň podlahy. Plášťová polygonálna konštrukcia z kamenného základového muriva bola postavená v druhej etape výstavby hradu, začiatkom 14. storočia. Archeologický výskum potvrdil, že súčasne s opevnením bol na západnej strane vybudovaný aj ranogotický palác. Podľa úrovne podlahy hornej klenby možno predpokladať, že objekt mal tri podlažia. Na východnej strane hradného areálu bola vystavaná štvoruholníková vstupná veža a na nádvorí studňa obmurovaná kameňom s vnútorným priemerom 160 cm. Hrad mal vysoké a hrubé opevnenie ukončené cimburím s hradobnou ochodzou. Táto druhá etapa výstavby hradu bola realizovaná Filipom a Viliamom Drugethom v prvej polovici 14. storočia.
Ďalšou výstavbou nových predsunutých opevnení, vodných priekop a iných obranných prvkov hrad nadobudol za Peréniyovcov v 15. storočí podobu rozsiahlejšieho panského sídla.
Archeologické nálezy
Z pamiatok materiálnej kultúry boli najviac zastúpené keramické nálezy, mince z 15. - 17. storočia, ktoré potvrdzovali tranzitný obchod s Poľskom (poľské groše) Jána Kazimíra (1649 - 1668), uhorské strieborné mince, Vladislava I. a Mateja Korvína.
Z kovových výrobkov to boli klince, skoby, kramle a iné, remeselnícke nástroje, podkovy, zlomky zubadiel, pracka z postroja, malá ostroha s ozubeným kolieskom zo 16. a začiatku 17. storočia.
Niekoľko kusov hrotov a šípov s tulajkou možno datovať do 14. - 15. storočia. Kamenné gule rôzneho priemeru do pišťal, húfnic, tarasníc a iných zbraní boli na hrade značne zastúpené. Šperky, perla z mliečneho opálu a prstene boli dôkazom bohatstva hradných pánov. Zastúpené boli aj kostené podložky do saní a sklenené výrobky (fľaše, fľaštičky zo 16. - 17. storočia, úlomky tabuľového skla, okenné terče a iné).
Z archeologických pamiatok získaných výskumom je cenný najmä súbor kachliarskej keramiky, ktorý tvoria komorové, miskovité, nárožné, korýtkové a cibuľovité kachlice z 15. a 16. storočia. Sú to svojrázne umelecké diela s rastlinnými zvieracími, heraldickými, architektonickými a svetskými motívmi. Časť z týchto kachlíc je v zbierkovom fonde Vlastivedného múzea v Trebišove.
Archeologický výskum hradnej lokality v mestskom parku doposiaľ nie je ukončený.

Prístup: Jeho ruiny nestoja na hradnom kopci nad mestom, ale v nížine, ku ktorej sa miernym klesaním dostanete z centra mesta po chodníku vedúcim historickým parkom. Blízko torza hradu Parič je prekrásne novogotické mauzóleum postavené koncom 19. storočia pre grófa Júliusa Andrássyho a jeho manželku Katarínu.
Podľa informácií bolo miesto, kde mauzóleum stojí, obľúbeným miestom grófa Júliusa Andrássyho. Hoci bol významným uhorským politikom a istý čaj aj ministrom zahraničia Rakúsko-Uhorska, nepochovali ho v Budapešti, ale práve v Trebišove, na mieste v parku a blízko ruín hradu Parič, kde tak rád oddychoval.