Kaštieľ Ostrá Lúka

KAŠTIEĽ OSTRÁ LÚKA
Dejiny stredoslovenskej obce Ostrá Lúka sú nerozlučne späté s tunajším významným šľachtickým rodom Ostrolúckych. Tradičným sídlom tohto rodu bol výstavný kaštieľ postavený na okraji obce v prvej polovici 17. storočia. Zaujímavosťou tejto stavby je, že má akoby dve tváre – z jednej strany je to starobylá renesančná pevnostná stavba s mohutnými nárožnými vežami, z druhej strany sa javí ako pohodlné šľachtické sídlo s dizajnom typickým pre neskorý barok. Dvojtvárnosť kaštieľa je podčiarknutá i farebnou odlišnosťou oboch protiľahlých strán. Najznámejšou obyvateľkou kaštieľa v Ostrej Lúke bola Adela Ostrolúcka. Táto krásna, vzdelaná a rozhľadená žena sa do dejín zapísala najmä ako veľká láska Ľudovíta Štúra. Vrúcny vzťah Adely a jej milého však nikdy nebol naplnený, Ľudovít sa totiž dievčiny vzdal, aby sa mohol naplno venovať boju za národ.
História
V roku 1286 kráľ Ladislav IV. Obnovil darovaciu listinu na celý chotár obce Ottovi de Ostroluka. Na základe dostupných prameňov môžeme povedať, že rod Ostrolúckych pochádza z obce Ostrá Lúka. Najstarší známy člen rodu Juraj bol v roku 1512-1518 podžupanom Zvolenskej stolice. V roku 1636-1641 si dal Melicher Ostrolúcky postaviť renesančný kaštieľ podľa plánu staviteľa Abraháma Artza z Banskej Štiavnice. Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. Hlavnou figúrou ich erbu bola poštová trúbka.

Rod Ostrolúckych sa vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov, zastávajúcich dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Mali vplyv mocenský i hospodársky. Prispievali do kultúrnej sféry a viacerí sa zaoberali vedenými odbormi. Vplyvným feudálnym pánom bol aj Mikuláš Ostrolúcky, ktorého dcéra Adela počas pobytu u strýka Gustáva v Zemianskom Podradí spoznala Ľudovíta Štúra. Vzdelaný Štúr si získal priazeň Adelky a jej rodičov. Otec Mikuláš stál v pozadí jeho zvolenia za poslanca mesta Zvolen do Uhorského snemu v roku 1847. Adelka pochopila Štúrove ciele a ideály, hoci nenaplnená láska k milovanému mužovi ju bolestne zraňovala. Ich vzťah opisuje Ľubo Zúbek v knihe Jar Adely Ostrolúckej. Rod Ostrolúckych býval v obci do 2. svetovej vojny.
Pre nešetrné správanie v posledných troch desaťročiach zostala z kaštieľa len hromada skál. V barokovom kaštieli bol umiestnený Štátny okresný archív, až do roku 2005, ktorý spravoval vyše 400 archívnych fondov z rokov 1238-1985. Nachádzali sa tu unikátne dokumenty, napríklad listina kráľa Bélu IV. Z roku 1238 a hudobná pozostalosť rodiny Ostrolúckych. Objekt bol však už v tom čase poškodený, porušená bola najmä jeho strecha a do miestností, kde boli uložené vzácne dokumenty zatekalo. Na pamiatku Adelky, pri príležitosti 3. ročníka celoslovenského podujatia Štúrov Zvolen v roku 1967 bol na mieste rodinnej hrobky postavený pamätník.
Do generálnej opravy historickej budovy, ktorú vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963, štát investoval pred zhruba štyridsiatimi rokmi. Ďalšie peniaze na nevyhnutnú rozsiahlu obnovu sa už odvtedy nenašli.
Pôdorys
Je to dvojpodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu s dvoma nárožnými okrúhlymi vežami, v ktorých sa zachovali strieľne. Kaštieľ je trojtraktovej dispozície s priebežnou chodbou, z ktorej vedú na poschodie dve nástupné schodištia. Pri prestavbe poschodie dispozične pozmenili. V priechode je kamenná doska s nápisom a datovaním 1636. Na poschodí na klenbách je nástenná maľba s rastlinným ornamentom z 18. storočia.
Dobové zdroje uvádzajú, že na prízemí boli kuchyne, sklady a služobné miestnosti. Panstvo žilo na poschodí, kde je dvanásť miestností. Izba, v ktorej v 19. storočí žila Adela Ostrolúcka, sa nachádzala vo východnom krídle. Mala v nej okrúhly a písací stôl, knižnicu a almaru na šaty. Na stene viselo veľké benátske zrkadlo a jej vlastný portrét. Aspoň tak to opísal Ľudo Zúbek vo svojej knihe Jar Adely Ostrolúckej, v ktorej zvečnil jej vzťah s Ľudovítom Štúrom.
Život Adely Ostrolúckej
Adela sa so Štúrom zoznámila v Zemianskom Podhradí, kde rada navštevovala svojho strýka. Ten sa často stretával s tamojším evanjelickým farárom Samuelom Štúrom, ktorého brat Ľudovít býval častým hosťom na jeho fare. Mladá žena zanieteného národovca zaujala mimoriadnym intelektom, vzdelanosťou a záujmami. Bola nadaná hudobníčka, ovládala viacero cudzích jazykov, knihy čítala v origináli. Knižnica Ostrolúckych obsahovala tisíce kníh, rôznu tlač či notový materiál.

Štúr si získal priazeň mladej devy i jej vplyvného otca Mikuláša Ostrolúckeho, ktorý podľa historických prameňov stál za jeho zvolením za poslanca do Uhorského snemu. Blízke priateľstvo predčasne ukončila smrť. Adela v roku 1853 zomrela ako 28-ročná na týfus. Pochovali ju v rodinnej hrobke v Ostrej Lúke pod kostolom blízko kaštieľa. Kostol zničili počas druhej svetovej vojny, uzatvorený vstup do krypty dnes obklopujú iba pozostatky jeho základov. Len pár metrov odtiaľ v roku 1967 postavili Adele pamätník.
Súčasnosť
Osud chátrajúcej národnej kultúrnej pamiatky, o ktorú nikto nemá záujem, sa rozhodla vziať do svojich rúk dedina. Hoci Ostrá Lúka s necelými tromi stovkami obyvateľov nemá vôbec peňazí nazvyš, chce kaštieľ od štátu kúpiť. Dnes turisti v Ostrej Lúke nájdu len zatvorený spustnutý kaštieľ, rodinnú hrobku s nenápadným pamätníkom Adely Ostrolúckej a zopár fotografií v malom dedinskom múzeu.  
Prístup: kaštieľ nájdete priamo v dedine Ostrá Lúka, asi 8 kilometrov juhozápadne od Zvolena.