Hrad Šášov

HRAD ŠÁŠOV
Šášovský hrad sú rozľahlé zrúcaniny hradu na strmom ľavobrežnom brale priamo nad tokom Hrona v nadmorskej výške 340 m n. m., nad dedinou Šášovské Podhradie (dnes mestská časť Žiaru nad Hronom). Historické pramene uvádzajú, že ho pred rokom 1253 postavili bratia Vančovci. Ľudová slovesnosť má však iné vysvetlenie. Povesť hovorí, že hrad dal vybudovať zvolenský hradný pán pre svojho dvorného šaša, ktorý mu na poľovačke zachránil život.
Poloha hradu
      
Zrúcanina hradu sa nachádza na strednom Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. Pod hradom leží obec Šášovské Podhradie, ktorá je v súčasnoti mestskou časťou okresného mesta, od ktorého je vzdialená približne 2 km.

Hrad bol vybudovaný na križovatke, ktorá spájala cestu z Turca (od Kremnice) s cestou, ktorá prechádzala údolím Hrona (Zvolen - Žiar nad Hronom). Bol postavený na brale Orlí kameň, ktorý vychádza priamo z Hrona, v nadmorskej výške 340 m.

Zo Šášovského Podhradia vedie na hrad zelená značka. Na začiatku turistického chodníka je informačná tabuľa, ktorá informuje o histórií hradu. Výstup trvá asi 15 minút. Turistický chodník ďalej pokračuje na Blanočný vrch a zalesneným hrebeňom na najvyšší vrch v okolí Suť (718m). Výstup trvá asi jednu hodinu. Z vrcholu je nádherný výhľad na okolie a najmä na Močiarskú dolinu.

História
      
Úlohou hradu Šášov bolo strážiť hronskú obchodnú cestu a vyberať na nej mýto. Počiatočná história hradu je úplne neznáma. Prvý raz sa spomína v listine z roku 1253. Jeho majiteľom v tomto čase bol ostrihomský arcibiskup Vančaj (Vancha) a jeho príbuzní Peter a Vincent. Údajne ho títo aj postavili. Za dávnych čias bol hrad strediskom provincie, zvanej Šúšolská a v starých listinách sa i spomína pod menom "Castrum de Susol". Roku 1283 bratanci kardinála Štefana, Tomáš, syn Petrov a Orbas zamenili svoje farnádske panstvo za hrad Šášov (Sásov) s ostrihomským arcibiskupom Lodomierom.
Neskôr sa hrad stal kráľovským majetkom. V rokoch 1320 - 1329 boli na Sásove hradnými kastelánmi štiavnický komorný gróf Ján a Imrich Bečej. Roku 1336 bol na hrade kastelánom syn Imrich Bečeja, zvaný Vesszös (Prútkár), ktorý si násilne privlastnil šesť dedín, patriacich mestu Štiavnica. Jeho následníkom bol Ladislav Köbölkuthy (1352). Za kastelánstva Köbölkuthyho Štiavničania sa obrátili s písomnou ponosou na kráľa Ľudovíta, ktorý rozkazom zo dňa 21. apríla 1352 vrátil privlastnené dediny Štiavničanom.

Ináč títo kasteláni znepokojovali i opátstvo hronsko-svätobeňadické, plienili ho a keď sa dalo, poškodzovali jeho majetky. Neobyčajne mnoho škôd narobili kasteláni Baška z Kostolian (1362) a Peter z Branča (roku 1373). V roku 1390 kráľ Žigmund daroval hrad Lenšťakovi z Jelšavy, po ňom ho zdedil jeho syn Juraj.
Roku 1393 ho kráľ zamenil za hrad Šariš s Jurajom zo Štítnika, toho času kráľovským štátovníkom. Roku 1401 bol majiteľom hradu Žigmund zo Štítnika, syn Jurajov, roku 1413 vzal kráľ hrad Sásov pánom Štítnickým a dal im zaň hrad Hrušovský, takže Šášov sa stal zas kráľovským majetkom. Roku 1424 kráľ Žigmund daroval Šášov svojej manželke, kráľovne Barbore.

V rokoch 1441-1447 bol kastelánom Šášova Peter Koller. Za kráľa Ladislava V. boli kastelánmi Šášova Peter Korláthi a Štefan Seči. Seči bol veľký nepriateľ hunyadovského rodu a mal veľkú účasť na zosadení a popravení Ladislava Hunyadyho.Za Mateja Corvina bol za čas kastelánom Šášova Ladislav Upori, ktorý mal rozkaz podľa možnosti zničiť vojsko Jána Jiskru z Brandýsa, ale Upori sa namiesto toho spojil s husitmi proti kráľovi.

Po smrti kráľa Mateja vdova, Beatrica darovala Šášov jágerskému arcibiskupovi Urbanovi Dóczimu z Veľkej Lúče, proti čomu v rokoch 1491 a 1515 energicky protestoval hronsko-svätobeňadický opát. Šášov boj majetkom rodiny Dócziovskej až do roku 1648, v tomto roku sa stal zas kráľovským majetkom. Roku 1677 sa zmocnilo Šášova vojsko Imricha Thökölyho a spustošilo ho.

Od tých čias ho nereštaurovali. Hradné rumy už azda snívajú o zašlej sláve, o rušnom živote, ktorý prúdieval na hrade širokým tokom. A aj človek sa zasníva na ňom a rekonštruuje si pred duševným zrakom dni plné vzrušení a života, ktoré tu boli kedysi prítomnosťou.

Pôdorys
      
Najvyššie položený gotický palác, ktorý tvorí základ horného hradu, často prestavovali. Na dlhom úzkom vnútornom dvore boli rozmiestnené obytné budovy a na konci terasy na najvyššom mieste bol palác, zabezpečený neskôr trojhrannou vežou. Horný hrad sa zvažoval smerom od paláca k nádvoriu, ktoré uzatvárala veľká okrúhla bašta, chrániaca vstup do horného hradu. Pred ňou ležiace opevnené nádvorie lemovali obytné budovy na konci s okrúhlou strážnou vežou. Hrad bol dobre opevnený aj v renesancii.
Povesti
Povesť o šašovi
Zvolenský hradný pán vracal sa z poľovačky deň čo deň mrzutejší. Horu prechodil krížom-krážom a medvede akoby zem prehltla. Aj dvorný blázon si z neho utiahol. Vraj, či mu nemá zver nadháňať? Keď tak, nuž dobre. Ráno ho pán vzal za slovo. Šli, a šli. Slnko sa už schyľovalo k obzoru, keď konečne naďabili na maca huňatého. Dobre abo nebárs. Zoči-voči vytúženej koristi lovec chybil. Bolo zle. Šašo po poľovníckej sláve netúžil, ale keď videl, ako vydráždená ozruta spoločníka mu krvaví, chytil sekeru a ťal. Tak sa stalo, že na brale nad miestom zápasu pán dal vystavať hrad a z vďačnosti ho daroval svojmu záchrancovi. Po ňom pevnosť nazvali Šašovom.

Podzemmná chodba
Údajne existuje tajuplná podzemná chodba, ktorá mala viesť z hradu až do kaštieľa v Ladomerskej Vieske. V nej sa nachádza zasypaná žena s dieťaťom i manželom, ktorí tam našli svoju smrť počas požiaru v ladomerskom kaštieli začiatkom 17. storočia pri pokuse uniknúť plameňom.
Súčasnosť

Hradné ruiny sa aj dnes sústreďujú okolo ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou. Pred ňou je prístupová cesta do hradu, ktorá tu viedla cez opevnené predhradie s malou baštou. To však v teréne už prakticky nevidieť. V mieste šijového predelu hradu od masívu vrchu sú stopy po stavbách a na hrebeni sú zvyšky malej pevnôstky. Hrad je plný architektonických detailov a rozpadáva sa.

Prístup: autom pod hradnú skalu, odtiaľ pešo, pešo z obce Šášovské Podhradie po zelenej strmým výstupom asi 15 minút