Banskoštiavnická kalvária patrí medzi najkrajšie barokové kalvárie Európy. Stojí na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch), vidieť ju zo všetkých strán a poskytuje celkový výhľad na štiavnickú kalderu (veľký kotol, ktorý vznikol prepadnutím stien sopky). Ročne ju navštívi až 70 tisíc návštevníkov, konajú sa tu tiež pravidelne púte a sväté omše, či iné kultúrne podujatia.
Banskoštiavnická kalvária má 17 zastavení, tri kostoly (Dolný kostol, Sväté schody a Horný kostol), zastavenie Žalár (Ecce homo) a Svätý hrob – jediný objekt postavený na opačnej, východnej strane kopca. Každá z kaplniek predstavuje prostredníctvom umelecky spracovaných drevených reliéfov s typickou barokovou teatrálnosťou jeden z kľúčových okamihov Ježišovho umučenia či udalosti z jeho života. Výnimočnosť kalvárie spolu s citlivým zasadením do krajiny a nádherným výhľadom z nej robia jednu z najnavštevovanejších atrakcií. Kalvária je prístupná počas celého roka cez víkendy, v letnej sezóne sú kostolíky a kaplnky otvorené denne. V Dolnom kostole je malá expozícia, môžete si tu dohodnúť prehliadku so sprievodcom. Najcennejšie artefakty, sochy a obrazy predstavuje výstava "Kalvária v azyle" na Starom zámku. Výstava ponúka jedinečnú možnosť spoznať kompletnú kolekciu drevených reliéfov z kaplniek Kalvárie a drevené sochy z Horného kostola. Diela sú pripisované dielni Dionýza Stanettiho (1710 – 1767), významného barokového sochára, usadeného v Kremnici. Kaplnky a kostoly Kalvárie boli síce presunutím originálnych reliéfov a plastík ochudobnené o svoj pôvodný mobiliár, ale je to nevyhnutná daň za jeho uchovanie.
História
Banská Štiavnica patrila od polovice 18. storočia medzi najväčšie a najvýznamnejšie slobodné kráľovské mestá Uhorského kráľovstva. Priaznivé ekonomické pomery umožnili nebývalý kultúrny rozvoj mesta a premeny jeho vonkajšej podoby vrátane vzniku nových umeleckých hodnôt. Jednou z nich bola výstavba jedinečnej Kalvárie. Iniciátorom jej vybudovania bol páter František Perger (1700 – 1771) z miestnej komunity jezuitov. Postavil ju vďaka darom bohatých ťažiarov, hodnostárov i jednoduchých baníckych rodín. Donátorov pripomínajú erby na priečeliach jednotlivých zastavení. S výstavbou sa začalo v roku 1745 a dokončená bola v roku 1751. Drevené reliéfy v kaplnkách predstavujú s typickou barokovou teatrálnosťou kľúčové okamihy Ježišovho života až po jeho umučenie a zmŕtvychvstanie. Zvláštne usporiadanie kaplniek je neobvyklé. Bežne známe kalvárie majú štrnásť zastavení, začínajú odsúdením Krista pred Pilátom a končia Božím hrobom. Banskoštiavnická kalvária má viac a inú skladbu zastavení. Začína už v Nazarete, odkiaľ Ježiš odchádza, aby verejne začal svoje dielo vykúpenia. Táto výnimočnosť Kalvárie spolu s jej citlivým súladom s prírodným prostredím bola a stále je príčinou jej vyhľadávania medzi pútnikmi, ale i bežnými návštevníkmi mesta. V roku 2007 bola zaradená na Zoznam stovky najohrozenejších pamiatok sveta, v roku 2008 sa z iniciatívy dobrovoľníkov začala jej generálna rekonštrukcia. Táto skutočnosť pritiahla záujem verejnosti a pomohla obnoviť fungovanie Kalvárskeho fondu. Jeho snahou je komplexná obnova poškodených objektov a návrat náboženského i kultúrneho života.