Pohronské múzeum

Pohronské múzeum
Pohronské múzeum v Novej Bani vzniklo v roku 1952 ešte ako Mestské múzeum z iniciatívy zberateľa starožitností Antona Solčianskeho. Múzeum dokumentuje historický vývoj stredného Pohronia, vymedzenú územím žiarskeho regiónu. V jeho zbierkovom fonde sa v súčasnosti nachádza viac ako 12 000 predmetov.
História

Architektonickou dominantou centra Novej Bane je nepochybne budova bývalej radnice – sídlo Pohronského múzea. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. st. po požiari bola prestavaná, pričom bolo odstránené tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza z 18. storočia. Na prízemí vo východnom krídle je zachovaná gotická krížová klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické a renesančné detaily. V zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné maľby s portrétmi uhorských panovníkov. Z priestorov pod objektom, zaklenutých valenými klenbami vychádzajú podzemné chodby (mestské katakomby). O pôvodnom účele budovy existuje množstvo dohadov, ako i povestí tradované ústnym podaním. Najpravdepodobnejším sa však zdá, že budova bola postavená ako kráľovský dom v zmysle nariadenia Karola Róberta z roku 1335, podľa ktorého sa mali vo všetkých banských mestách postaviť takéto kráľovské domy (domus regiae), do ktorých mali ťažiari odovzdávať drahé kovy. Na čele kráľovského domu stál prefekt comes camerae camerarius, teda banský gróf, ako to vyplýva z dekrétu Karola Róberta z roku 1338, v zmysle ktorého mohol skúšať rýdzosť zlata iba banský gróf. Existencia banských grófov je v tomto období v Novej Bani doložená písomnými prameňmi. Ako radnica sa spomína po prestavbe od 18. storočia.

Expozície:

EXPOZÍCIA PRAVEKÉHO OSÍDLENIA ŽIARSKEHO REGIÓNU

Predstavuje návštevníkom artefakty z archeologických výskumov a prieskumov v oblasti pôsobnosti múzea, ktoré v chronologickom slede poskytujú obraz vývoja materiálnej kultúry od paleolitu až po koniec stredoveku.
Počiatky osídlenia tohto regiónu, ktoré siahajú do obdobia okolo roku 40 000 pred n.l. a sú prezentované kolekciami štiepaných kamenných nástrojov domácej proveniencie. Na ich zhotovovanie využívali prví osídlenci prírodné ložiská limnokvarcitu v Žiarskej kotline.

EXPOZÍCIA HISTÓRIE MESTA

Expozícia venovaná histórii mesta a baníctvu bola v roku 2012 vynovená s finančným prispením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Prezentuje vznik a počiatky mesta, dejiny jeho správy, baníctva a remesiel. Odráža historický vývoj starobylého banského kráľovského mesta Nová Baňa, jeho postupný rast a premeny, ale aj obdobie ťažby drahých kovov.

Existencia baníctva je podmienená geologickou stavbou okolia. V tejto oblasti na jej zloženie vplývala najmä sopečná činnosť, ktorá spôsobila vznik rudných žíl s obsahom zlata a striebra a dala tak predpoklad pre rozvoj baníctva. V okolí Novej Bane sa vytvorili tri hlavné centrá (ložiská) s výskytom rudných žíl: novobanské, rudniansko-brežské a pukanecké.
EXPOZÍCIA NÁRODOPISNÁ

Poskytuje prehľad ľudovej tvorivosti, estetického cítenia, zvykov a obyčajov ľudu novobanského regiónu v minulosti, zhmotneného pomocou výberu exponátov v niekoľkých tematických okruhoch. Predstavuje návštevníkovi bežné vybavenie domácnosti z prvej polovice 20. storočia, domácku výrobu textílií, ľudový odev regiónu, pracovné náradie z rôznych tradičných vidieckych činností, predovšetkým náradie poľnohospodárske. Predstavu o ľudovom umení tejto oblasti ponúkajú podmaľby na skle, bohaté výšivky a tkaniny a polychromované drevorezby so sakrálnou tematikou. Remeselná zručnosť šikovných tunajších hrnčiarov je doložená bohatým výberom tvarovo a druhovo rôznorodej maľovanej, glazovanej, zadymovanej i plastickou výzdobou opatrenej keramiky.
Pekný pohľad návštevníkom poskytujú i maľované truhlice, sobášne vence a pierka v rámoch, drevený figurálny úľ.
Ľudové tradície sa stali bohatým žriedlom podnetov a studnicou námetov aj pre súčasných ľudových rezbárov, ktorých výber prác je organickou súčast'ou tejto expozície. Práce autorov Ladislava Polca, Júliusa Katinu a Jozefa Vozára sú živými, humorom a ľudovým fortieľom podfarbenými idylickými výjavmi zo života a práce vidieckeho ľudu, poskytujúce vskutku nevšedný zážitok.

UMELECKOHISTORICKÁ EXPOZÍCIA

Je výberom z bohatých zbierok Pohronského múzea z oblasti výtvarného umenia. Zastúpená je drevená sakrálna plastika, kde popri barokových dielach vyniká skvost neskorogotickej drevorezby - Madona s Ježiškom, datovaná do poslednej tretiny 15. storočia. Z olejomalieb sú tu vystavené portréty panovníkov a cirkevných hodnostárov, prevažne zo 17. a 18. storočia, zreštaurované s finančnou pomocou MK SR.

NOVOBANSKÉ REFLEXIE

Expozícia Novobanské reflexie je zostavená z obrázkov fotoarchívu múzea a je zrkadlom premien nášho mesta od konca 19. storočia. Dobové fotografie a pohľadnice rozprávajú o malebných zákutiach, ktoré postupnými architektonickými zmenami nadobudli pozmenený, či úplne nový vzhľad. Zoradené sú v približnom chronologickom slede a ich autori sú poväčšine neznámi. Najvýraznejšími premenami prešlo novobanské námestie, ktoré bolo prebudovávané v niekoľkých etapách: počas vojnového Slovenského štátu, potom v 50. rokoch 20 storočia a napokon v druhej polovici 80. rokov 20. storočia.

MEŠTIANSKY INTERIÉR

Mešťania sa vo svojich príbytkoch obklopovali ozdobnými predmetmi zo skla, porcelánu a kovu, obrazmi, honosným nábytkom a pod. Mnoho exponátov z meštianskeho interiéru, datovaných medzi 2. polovicu 18. a 1. štvrtinu 20. storočia pochádza ešte z pôvodnej zbierky starožitností zakladateľa múzea Antona Solčianskeho.

INSITNÁ DREVOREZBA ŠTEFANA TRNKU

Insitná drevorezba Štefana Trnku (1905-1981)
Ľudový umelec, rezbár. Jeho tvorba je charakteristická reliéfnou vypuklou plastickou rezbou, figurálnou plastikou a mnohofarebnou polychrómiou. Otec mu od detstva vštepoval lásku k drevu. „Rybičkou“ stružlikal a tvaroval anjelov, drevené retiazky, rámy na zrkadlá. Rok učňoval u rezbára pri Brne. Reliéfy, sošky, štítky pod parožia a betlehemy vyrezával pre široký okruh záujemcov. Svoje figúrky sa snažil aj oživiť. Mechanizmus pohybu mu pomáhal vytvárať syn. Roztancoval tak napríklad krojovanú dievčinu s mládencom, tetky klebetnice, či Jánošíkovu družinu. Námety čerpal z bežného života na poli, salaši či novobanského jarmoku, blízko mal aj k biblicko- náboženským motívom – kríže, obetné stoly, oltár i ambón. Jeho tvorba je odrazom hlbokej viery a precíteného výtvarného prejavu. Prekrásny oltár s výjavmi Kristovho života a jeho krížovej cesty, doplnený reťazami, vyrezanými z jedného kusa dreva zhotovil Štefan Trnka pre novobanský farský kostol.

HISTORICKÉ HODINY

V hodinách sa spája veda a umenie do jedného celku. Od samého začiatku mali hodiny dve funkcie: technickú a estetickú. Merať čo možno najpresnejšie čas a svojím vzhľadom priťahovať pozornosť ľudí. Výroba hodín bola zložitým náročným procesom, na ktorom sa okrem hodinárskych majstrov podieľali i mnohí iní remeselníci, napr. kováči, zámočníci, zvonári, odlievači kovov, rezbári, kamenári, zlatníci, maliari. Mechanické hodiny sa vyvíjali pomerne dlho a postupne sa zdokonaľovali objavmi a vynálezmi. Podľa cechových štatútov sa výrobcovia hodín postupne začali deliť na veľkých a malých. Veľkí zhotovovali vežové hodiny a malí interiérové hodiny. V priebehu historických období hodiny, ich skrinky a strojčeky prešli mnohými zmenami. Obidva typy vystavených vežových hodinových strojov pôvodne fungovali na veži tejto budovy. Pozoruhodným z exponátov historických hodín je strojček, ktorý je celý z dreva.

VULKÁN PÚTIKOV VŔŠOK - najmladšia sopka na Slovensku

Bazaltová sopka „Vulkán Pútikov vŕšok“ neďaleko Tekovskej Breznice je najmladšou sopkou v strednej Európe. Posledná erupcia tohto vekom unikátneho vulkánu sa datuje okolo roku 130 000 pred naším letopočtom. Čadič z lávového prúdu sa v minulosti ťažil v kameňolome v Brehoch pri Novej Bani. Využíval sa na výrobu minerálnych vlákien a izolačných materiálov. Vzorky vulkanických bômb z vulkánu Pútikov vŕšok sú v expozícii porovnávané so vzorkami z rozličných svetových sopiek. Najviac materiálu pochádza z dodnes činnej sopky Etna na Sicílii, ktorej erupcie sú dokumentované aj na fotografiách.

SKLÁRSTVO

História výroby skla v Novej Bani siaha až do roku 1630, keď sliezky sklár Michal Ulmb založil skláreň v neďalekej Starej Hute ako vôbec jednu z prvých v Uhorsku. Zameriavala sa predovšetkým na výrobu sklených výrobkov pre potreby baníctva, pričom svoje výrobky vyvážala až do Rakúska a Sedmohradska. Zanikla v roku 1762. Známa skláreň patriaca rodine Ružičkovej, fungovala od roku 1872 aj v Rudne nad Hronom. Vyrábala všetky druhy dutého skla, vrátane krištáľového brúseného skla, krčmárskeho, lekárskeho skla, petrolejových lámp či stolových servisov. Výroba v nej bola zastavená v roku 1927.
Pre priemysel v Novej Bani mala však nezastupiteľnú úlohu skláreň založená v roku 1907 Jánom Göpfertom. Vyrábalo sa tu úžitkové, lisované, lekárnické i brúsené sklo, ba aj žiarovky. Predstavovala jednu z hlavných možností zamestnania a uplatnenia sa pre obyvateľov zo širokého okolia. Po strastiplnom vývoji bola v roku 1953 ukončená tradičná výroba skla, pričom bola skláreň prebudovaná na závod pre výrobu liateho čadiča a izolačných hmôt.