Múzeum Betliar
Múzeum Betliar sídli v administratívnej budove pri kaštieli Andrássyovcov v rozľahlom historickom parku v Betliari. Špecializované umeleckohistorické múzeum patrí v súčasnosti k najvýznamnejším a zároveň najnavštevovanejším pamiatkam na území Slovenska. Je tvorené troma atraktívnymi expozíciami umiestnenými v pôvodných historických objektoch v kaštieli Betliar, na hrade Krásna Hôrka a v mauzóleu Dionýza a Františky Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí. Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojim pôvodným zariadením a zbierkami.
História múzea
Počiatky muzeálneho využitia niektorého z priestorov SNM – Múzea Betliar, konkrétne hradu Krásna Hôrka, spadajú do druhej polovice 19. storočia. Po roku 1857 gróf Juraj Andrássy zriadil z pôvodného zariadenia hradu, zo zachovaných zbraní a výzbroje v niekoľkých miestnostiach rodové múzeum. Zbierky inštalované podľa vtedajších muzeologických predstáv a zvyklostí boli záujemcom sprístupnené v roku 1867. Podľa záznamu v prvej pamätnej knihe z 19. augusta 1867 navštívili múzeum uhorskí lekári a prírodovedci, účastníci celouhorského kongresu v Košiciach.
Komplex areálu kaštieľa v Betliari bol v roku 1985 vyhlásený vládou Slovenskej republiky za národnú kultúrnu pamiatku ako vzácne kultúrno-historické dedičstvo niekoľkých storočí. Po roku 1904 došlo k rozšíreniu hradnej časti múzea. V niekoľkých miestnostiach zriadil gróf Dionýz Andrássy na počesť svojej manželky Františky Hablawetzovej Františkino múzeum, kde sú inštalované jej osobné predmety. V roku 2012 hrad Krásnu Hôrku postihol ničivý požiar. Bola zničená jej pôvodná strešná konštrukcia a požiar poškodil aj interiéry hradu, predovšetkým v jeho najstaršej časti.
Expozície:
Expozícia egyptológie (prízemie)
Starý Egypt oddávna fascinoval nielen vedcov a bádateľov, ale aj zberateľov a cestovateľov, ktorí často putovali za unikátnymi artefaktmi aj celé mesiace. Cestovateľská vášeň sa u Andrássyovcov spájala s tou zberateľskou, vďaka čomu sa Betliar ako jeden z mála šľachtických sídel v strednej Európe môže popýšiť unikátnou kolekciou egyptologických cenností. K ťažiskovým zbierkam patrí múmia kňaza boha Amona z pohrebiska v Gíze, datovaná do 12.-11. stor. pred Kr. a múmia dieťaťa z bližšie neurčeného egyptského náleziska z obdobia 5.-4. stor. pred Kr. Dopĺňajú ich hrobové nálezy vo forme drobných plastík – amuletov a ich fragmentov, ktoré zastupujú rôzne obdobia, počnúc 7. stor. pred Kr. po 1. stor po Kr.
Obnovená expozícia v duchu najmodernejších výstavníckych trendov prezentuje tri okruhy tém: Andrássyovci ako zberatelia a cestovatelia, Staroveký Egypt a “Egypt revival“ – znovuobjavenie egyptského umenia. Všetky predmety pochádzajú z pozostalosti Andrássyovcov a vždy boli súčasťou zbierkového fondu kaštieľa v Betliari.
Expozícia exotických trofejí (prízemie)
Poľovanie patrilo v minulosti k obľúbeným voľnočasovým aktivitám aristokracie. Tento šport-koníček v kombinácii s fascináciou exotickými krajinami mali za následok početné cesty šľachty na Ďaleký a Blízky východ i do južnejších krajín Afriky. V roku 1849 podnikol dobrodružnú cestu do Indie gróf Emanuel I. Andrássy (1821-1891), ktorého považujeme za zakladateľa betliarskej zbierky trofejí a rarít. V jeho šľapajách pokračoval aj jeho syn Gejza I. Andrássy (1856-1938), ktorý sa preslávil ako poľovník a nadšenec pre všetko, čo bolo nebezpečné a napínavé. Expozícia preparátov z Afriky a Ázie je inštalovaná v priestoroch zimnej záhrady kaštieľa tak, aby v návštevníkoch evokovala atmosféru doby, kedy kaštieľ navštevovali významné osobnosti európskych dejín.
Mauzóleum Františky a Dionýza Andrássyovcov predstavuje ojedinelú pamiatku secesného staviteľstva na Slovensku. Postaviť ho dal v období rokov 1903 – 1904 gróf Dionýz Andrássy, posledný mužský predstaviteľ monockej vetvy Andrássyovcov po smrti manželky Františky, rod. Hablavcovej. Zomrela 26. októbra 1902 v Mníchove, kde bola aj dočasne pochovaná. V deň druhého výročia úmrtia boli jej telesné pozostatky prevezené a uložené do mauzólea. Gróf Dionýz Andrássy zomrel 27. februára 1913 v Palerme na Sicílii, po prevoze jeho telesných pozostatkov boli tieto dňa 7. marca 1913 uložené vedľa telesných pozostatkov Františky.