Múzeum oravskej dediny
Múzeum je umiestnené v prekrásnom prírodnom prostredí v podhorí Roháčov. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je tu rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy – Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy.
Nechýbajú tu ani technické stavby ako mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, olejáreň, hrnčiarska pec a iné. Nad „dedinkou“ sa týči drevený gotický kostol sv. Alžbety Uhorskej zo začiatku 15. storočia. Kostol s neskorogotickým maľovaným stropom a s funkčným prenosným barokovým organom je ozajstným klenotom múzea. Zariadenie domov a chov domácich zvierat (v letnom období aj pestovanie typických plodín) umožňujú návštevníkom predstaviť si život a prácu Oravcov v minulosti.
Múzeum oravskej dediny je múzeum v prírode. Jeho úlohou je priblížiť návštevníkom objekty ľudovej architektúry a ich zariadenie. Snaží sa ukázať vnútorné usporiadanie sídel a ich vonkajšie prostredie – polia, lúky, pasienky, ktoré súviseli s obživou. Areál múzea sa rozkladá na poľane Brestová v podhorí Západných Tatier – Roháčov. Pôvodne boli na tomto mieste urbárske pasienky obyvateľov Zuberca. V roku 1967 sa tu začalo stavať múzeum, základný kameň bol položený 24. 9. 1967. Stavby v múzeu sú väčšinou originály, ktoré pôvodne stáli v rôznych lokalitách na Orave. Boli odkúpené od pôvodných majiteľov, rozobraté, prevezené a po ošetrení nanovo poskladané v múzeu. Objekty, ktoré nebolo možné získať alebo previezť, boli rekonštruované.
Múzeum je rozdelené na päť celkov:
- Dolnooravský rínok – predstavuje sídelnú formu dediny s trhoviskom
- Hornooravská ulica – reprezentuje ulicové typy sídel s radovou zástavbou
- Goralské lazy – naznačujú rozptýlené usadlosti v horskom prostredí
- Kostol s cintorínom
- Mlynisko s vodnými technickými stavbami – mlynom a valchou
Po okrajoch areálu sú umiestnené sezónne stavby.
Cez múzeum preteká horský potok Studená, z ktorého je rekonštruovaný náhon na mlyn a valchu. Rekonštrukciu pôvodného prostredia umocňuje pestovanie tradičných plodín a chov domácich zvierat.
Múzeum je otvorené celoročne. Počas letnej a zimnej turistickej sezóny uskutočňuje pre návštevníkov celý rad zaujímavých programov.
Expozícia:
DOLNOORAVSKÝ RÍNOK
Predstavuje typ zemianskej osady s námestíčkom, ktoré slúžilo ako trhové miesto. Stavby omietané hlinou a bielené vápnom boli pre túto časť regiónu typické. Omietka zlepšovala izolačné vlastnosti domu, no mala aj estetický význam – omietnuté domy pôsobili honosnejšie a pripomínali stavby z pevného materiálu. Domy na rínku predstavujú bývanie rôznych sociálnych skupín – zemanov, roľníkov, remeselníkov, bezzemkov.
Malatiná - Správa múzea Objekt, postavený v druhej polovici 19. storočia, bol jednou z najväčších usadlostí v obci. K veľkému obytnému domu sa pripájajú hospodárske priestory, rozľahlý dvor uzatvára vysoká ohrada a brána. V objekte sú umiestnené administratívne a pracovné priestory múzea, prístup verejnosti je obmedzený na vybrané programy.
Záskalie - Zvonica (1860). Baroková zvonica pozostáva z dvoch častí. V spodnej murovanej časti bol v minulosti obecný archív a požiarna zbrojnica. V hornej drevenej doskovej nadstavbe sa nachádza zvon z Kraľovian. Na vrchole zvonice je pripevnený kovový kohút ako symbol ochrany pred požiarom.
Vyšný Kubín - Zemianska kúria Meškovcov (1752). Zemania nazývali svoje obytné domy, alebo vidiecke sídla kúriami. Kúria rodiny Meškovcov pozostáva z dvoch bytových jednotiek. Staršia zadná časť domu bola postavená v roku 1752 a podľa spomínania starších miestnych obyvateľov tu bola umiestnená súkromná latinská škola, v ktorej sa učil aj významný slovenský básnik P. O. Hviezdoslav. Predná obytná časť bola vybudovaná v polovici 19. storočia.
Žaškov - Dom drobného roľníka (1790). Dom s klasickým trojdielnym pôdorysom bol bežný pre roľnícke obydlia. Vstupnú časť tvorí predsieň, z ktorej je prístup do komory, izby a na povalu. Z predsiene je priečkou odčlenená kuchyňa, kde sa varilo na otvorenom ohnisku s dymníkom.
Veličná - Mangeľ (1802). Dômyselné technické zariadenie mangľa slúžilo na záverečnú úpravu – hladenie modrotlače. Mangľovanie prebiehalo pohybom ťažkej mangľovacej skrine po valcoch s navinutým plátnom. Zariadenie uvádzal do pohybu kôň. Poslední majitelia – Páltikovci prevádzkovali tento mangeľ do roku 1956.
Veličná - Remeselnícky dom s poschodovou komorou Veličná bola do roku 1683 hlavným mestom Oravskej župy. V remeselníckom prostredí tohto mestečka sa v 16. storočí vyvinul architektonický typ domu s poschodovou komorou a pavlačou nad zadnou izbou.
Bziny - Dom želiara, Zrubový dom postavený na prelome 18. a 19. storočia predstavuje bývanie najchudobnejšej časti obyvateľstva – želiarov (bezzemkov).
Sýpky - Sýpky boli hospodárske stavby na uskladnenie poľnohospodárskych produktov a potravín, ktoré predstavovali obživu pre rodinu na celý rok. Dôležitá bola najmä ich ochrana pred požiarom. Sýpka z obce Srňacie patrila trom majiteľom.
HORNOORAVSKÁ ULICA
Väčšina oravských dedín vznikla v 15. a 16. storočí na valaskom práve. Pri zakladaní dedín bola pre jednu usadlosť vymeraná raľa – zem, z ktorej bolo treba zemepánovi odovzdávať určité dávky. Na týchto raliach si pozdĺž cesty osadníci postavili prvé domy. Postupne pribúdali ďalšie domy, dvory sa zužovali a v priebehu času sa vyvinula hustá ulicová zástavba. Ulica je ukážkou radovej zástavby mnohých oravských dedín.
Trstená - Rekonštrukcia hrnčiarskej pece Hrnčiarska pec z roku 1918 bola vymurovaná z tehál, zvonku i zvnútra vymazaná hlinou. Štyri väčšie otvory na dne pece slúžili na zakladanie ohňa, menšie otvory po obvode pece na odvod dymu a prikladanie tenkých triesok.
Čimhová - Usadlosť stredného roľníka (1870). Architektúra Podhalia (severná časť Tatier v Poľsku) ovplyvnila budovanie domov aj v severovýchodnej časti Oravy. Zrubová konštrukcia týchto stavieb bola postavená z plazov – mohutných pozdĺžne prepiľovaných jedľových kmeňov. Prepílená a do hladka pritesaná strana tvorila vnútornú rovnú stenu izby. Škáry boli vyplnené machom.
Beňadovo - Dom drobného roľníka (1868). Dom predstavuje jednoduchý typ obydlia z nekresaných kmeňov. Zruby prednej izby a komory rozdeľuje stropom neprekrytý pitvor. Predná izba s veľkou kamennou pecou s ohniskom a dymníkom bola jedinou obytnou miestnosťou.
Podbiel - Usadlosť stredného roľníka (1832). Posledný majiteľ domu bol niekoľkokrát za prácou v Amerike. Po prvej svetovej vojne urobil na základe získaných skúseností celkovú prestavbu interiéru domu. Pod jednou strechou s obytným priestorom sú dve maštale a pristavené humno na uskladnenie poľnohospodárskych plodín, nástrojov a dopravných prostriedkov uzatvára dvojboký dvor.
Zuberec - Roľnícky dom. Kópia zrubového trojpriestorového domu s valbovou strechou reprezentuje staviteľstvo na prelome 18. a 19. storočia. Zariadenie domu pripomína úzku previazanosť obce s horským prostredím.
Štefanovo - Plátennícka kúria. Replika domu rodiny Paliderovcov (farbiarov a obchodníkov s plátnom) z roku 1789 charakterizuje začiatky budovania prvých panských domov z tvrdého materiálu. Domy poskytovali rodinám pohodlné bývanie, no slúžili aj pre obchodné účely a v poschodových komorách mali skladovacie priestory.
Dolná Lehota - Usadlosť zámožného roľníka. Kópia roľníckej usadlosti Dieškovcov, ktorej predná časť s pavlačou bola postavená v roku 1869. Ďalšia samostatná bytová jednotka s pitvorom, kuchyňou a izbou bola k domu pristavaná neskôr. K domu patria rozsiahle hospodárske budovy postavené do tvaru písmena „U“. Objekt v súčasnosti slúži na výstavy a iné prezentačné aktivity múzea.
Vasiľovo - Usadlosť bývalého šoltýsa. Usadlosť je takmer úplnou kópiou usadlosti z roku 1839, ktorú postavil priamy potomok vasiľovského šoltýsa (dedičného richtára). Hospodársky objekt tvorí uzavretý štvorboký dvor s chlievom, maštaľami a priestorom na uskladnenie poľnohospodárskych plodín i náradia na obrábanie pôdy a spracovanie úrody.
Hruštín - Usadlosť zámožného roľníka (1923). Uzatvorená usadlosť je najmladším objektom v múzeu. Vo veľkom štvorbokom dvore je za domom pristavená rezáreň, za ňou ovčín pod dlhou krytou cieňou. V zadnej časti dvora je priestranné humno a murovaná maštaľ pre kone a dobytok. Na tretej strane dvora sú chlievy pre prasatá a zrubová komora s krytou šopou. Murovaná komora, ktorá uzatvára dvor v prednej časti, bola postavená v roku 1930.
Lomná - Komora. Jednoduchá zrubová stavba z nekresaného dreva. Horná časť zrubu sa pôvodne využívala na uloženie sena, v dolnej sa uskladňovalo obilie.
Habovka - Kováčska vyhňa. Vyhňa patrila rodine Klimekovcov, ktorí ju kúpili v roku 1912. Murované ohnisko pri zadnej stene zrubu bolo najdôležitejším zariadením vyhne. Vzduch do ohniska sa vháňal z podstrešia koženým mechom, ktorý sa ovládal ručne pomocou reťaze. Na nákove pred ohniskom spracovával kováč rozpálený kov pomocou rôznych nástrojov. V zastrešenom priestore pred vyhňou sa podkúvali kone a voly.
Rabčice - Šoltýsky dom (1828). Objekt s podkrovnými komorami vstavanými v manzardovej streche je rozlohou najväčším obytným domom v múzeu. Slúžil nielen pre život rodiny, ale aj pre dedinské spoločenstvo. V strednej izbe sú obecné predmety – úradne overené miery a váha, predmety obecného hlásnika a sluhu. Po ľavej strane – v najväčšej izbe bola úradovňa richtára.
GORALSKÉ LAZY
Na svahoch Beskýd na severe regiónu sú roztrúsené samostatné usadlosti postavené pri poslednej kolonizácii Oravy. S rastúcim počtom obyvateľov koncom 17. storočia rástla potreba rozšíriť poľnohospodársku pôdu. Začalo sa hospodáriť na vzdialenejších lokalitách v horských oblastiach. Tam si osadníci začali stavať sezónne obydlia, ktoré sa neskôr stali základom nových sídiel. Domy väčšinou pozostávali z malej obytnej izby, stajne, chlieva a holohumnice, v ktorej bývali cez noc ovce. Polia mal každý okolo svojej usadlosti, pred ňou trávnatú záhradu.
Oravské Veselé - Drevorubačsko – pastierska usadlosť (1838). Usadlosť reprezentuje nízku sociálnu variantu beskydskej architektúry a najjednoduchšiu formu obydlia aj dvora. Archivoltovým portálom s datovaním sa vstupuje do malinkého pitvora, ktorý slúžil aj ako komora. Ten je voľne pripojený k zrubu malej čiernej izby s pecou a ohniskom bez odvodu dymu. Strechou je obytná časť domu spojená s hospodárskymi priestormi – holohumnicou, ktorá slúžila aj ako ovčín, a zrubom chlieva.
Zuberec - Salašnícka koliba. V horskom prostredí Oravy bol tradičný salašnícky chov oviec. Gazdovia chovali v zime, cez obdobie snehovej pokrývky, ovce doma, mimo snehovú pokrývku ich pásli na pokosených lúkach a na poliach a od mája do konca septembra na hôľnych vrchoch, kde sa stavali ovčie farmy – salaše. Koliba slúžila na prenocovanie ovčiarov, no zároveň sa v nej spracúvali a údili mliečne výrobky.
Novoť - Šoltýsky dom (1813). Dom patril starému šoltýskemu rodu Jurčákovcov. Z pôvodnej zrubovej stavby sa zachovala ľavá časť z pozdĺžne prepílených kmeňov. Pravá časť domu zanikla a bola rekonštruovaná podľa zachovaných základov a informácií starších obyvateľov. Izba patrila k najväčším v obci – dievčatá a ženy sa v nej schádzali na priadky, páračky a iné domáce práce. Pred studeným vetrom zo severnej strany bolo obydlie chránené jatou – doskovým debnením pozdĺž zadnej steny domu.
Novoť - Lisovňa oleja (1849). Zariadenie sa používalo na lisovanie oleja z ľanových semien. Vnútornú výbavu lisovne tvorila piecka, lis, náradie a nádoby.
Rabčice - Zvonica. Konštukciu zvonice tvorí stĺp s rázsochou, v ktorej je upevnený zvon krytý kužeľovitou šindľovou strieškou. Zvon pochádza z kostola v Habovke, ktorý bol v roku 1813 zničený povodňou.
Oravská Lesná - Roľnícka usadlosť (1862). Oravská Lesná, založená v roku 1713, je jednou z najmladších oravských obcí. Zadná časť obytného domu roľníckej usadlosti bola postavená v roku 1862. Kuchyňa a izba boli dostavané v 20. storočí. Kvôli tepelnej izolácii sú zrubové steny obložené šindľom. Pod jednou strechou sú k domu pristavené chlievy pre ošípané.
KOSTOL
Kostoly sa v stredoveku stavali na návrší nad dedinou a spravidla boli obklopené cintorínom. Areál kostola s cintorínom býval obohnaný kamennými hradbami s murovanou bránou. Hradby mali v minulosti obrannú funkciu, pretože v kostole nachádzali ľudia útočisko v čase vojnového nebezpečenstva.
Rabčice - Márnica z Rabčíc. Objekt je kópiou márnice, ktorá stála pri hradbách pôvodného dreveného kostola a súčasne plnila funkciu hornej brány.
Zábrež - Kostol sv. Alžbety Uhorskej. Neskorogotický drevený kostol bol postavený pravdepodobne začiatkom 15. storočia ako filiálka rímsko-katolíckej farnosti vo Veličnej. Pôvodná stavba pozostávala z lode uzavretej menšou svätyňou so sakristiou. Veža s ihlanovou zvonicou v prednej časti kostola bola pristavená v 17. storočí. Z tohto obdobia pochádza aj chórová empora nad vstupom do lode. Doskový strop lode a chórovú emporu zdobí renesančná maľba s rastlinným motívom. Výmaľba svätyne pochádza z roku 1646. V interiéri kostola sú fragmenty z jeho pôvodného zariadenia. Do filiálneho kostola v Zábreži sa odkladali staršie oltárne prvky po modernizácii farského kostola vo Veličnej. Ich zachované časti sa nachádzajú v expozícii Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.
SEZÓNNE STAVBY
Počas leta bolo treba nakosiť a usušiť dostatok sena pre domáce zvieratá. Bola to namáhavá práca. Lúky boli často na vzdialených a ťažko dostupných miestach. Aby sa ľudia nemuseli vracať každý deň do dediny, stavali si v blízkosti lúk senníky, chlievy a sezónne obydlia. Tieto jednoduché zruby im slúžili na uloženie sena, ustajnenie zvierat i prenocovanie, prípadne mali kúrenisko na prípravu jednoduchého pokrmu.
- Izbica z Hruštína
- Senníky z Oravskej Jasenice
MLYNISKO
Súčasťou privilégií šoltýsov (dedičných richtárov) bolo právo vybudovať a používať mlyn pílu a valchu. Mlyny teda patrili k prvým technickým stavbám, ktoré sa v dedine stavali. Voda, privádzaná k mlynu náhonom, slúži aj na pohon valchy.
Novoť - Mlyn. Mlyn bol postavený okolo roku 1890. Objekt pozostáva z obytnej časti s izbou a komorou a mlynice s podmlynicou. V mlynici sú umiestnené mlecie kamene, v podmlynici prevod na mleciu súpravu a cirkulár v šindliarni. Mlyn bol v prevádzke do roku 1953. Jeho posledným majiteľom bol Gabriel Rončák.
Lomná - Valcha (1820). Technické zariadenie na splsťovanie súkna je umiestnené v zrubovej stavbe, v ktorej je pec na ohrev vody s rozvodmi a stupa. Valcha bola v prevádzke do 50. rokov 20. storočia. Jej poslednými majiteľom bola rodina Grajciarovcov.
AGRO A ZOO EXPOZÍCIA
Múzeum oravskej dediny predstavuje návštevníkom nielen staré stavby, s ktorými bol život na oravských dedinách spojený, ale snaží sa aj o rekonštrukciu prostredia týchto stavieb a všetkého, čo súviselo s obživou – polí, lúk, pasienkov, záhradiek, lesa a ďalších častí prírody.
- Agroexpozícia - pestovanie tradičnej úžitkovej plodiny.
- Zooexpozícia - predstavuje chov domácich zvierat – oviec, kôz, husí, sliepok, v letnom období aj koní.