Vajanského vodopád

VAJANSKÉHO VODOPÁD
Vajanský vodopád bol vytvorený na dolnej terase skalného prahu na rozhraní Temnosmrečianskej a Kôprovej doliny. Prietokom vody cez ňu v dvoch stupňoch dosahuje dĺžku približne 30 metrov. Ostatnú časť toku nad ním považujme iba za kaskádovitý úsek Temnosmrečianskeho potoka. Vajanský vodopád sa nachádza v prekrásnom, vysokohorskom prírodnom prostredí, obklopený porastami kosodreviny a okolitými divokými skalnými štítmi. Pre verejnosť nie je sprístupnený.
Prístup
Červenoznačeným turistickým chodníkom, ktorý odbočuje z Kôprovej doliny na rázcestí pod Temnými Smrečinami, sa dá dostať asi za trištvrte hodinu iba ku Nižnému Temnosmrečianskemu plesu.
V mimosezónnom období je chodník uzavretý. Pokiaľ by niektorých dobrodruhov lákalo schádzať od brehu plesa cez kosodrevinu popri koryte potoka ku vodopádom, riskujú jednak svoj život, vzhľadom na nebezpečný terén a zároveň porušujú návštevný poriadok tohto národného parku. Oblasť vodopádu spadá do Národnej prírodnej rezervácie Kôprová dolina o celkovej výmere cca 3220 hektárov s prísnym režimom ochrany.
Jediným možným riešením ostávajú teda komplexné pohľady na vodopád z okolitých turistických chodníkov, najlepšie z oblasti sedla Závory, keď ho máme síce pomerne ďaleko, ale vo vhodnej pozorovacej pozícii. Najkratšia pešia cesta iba k Vajanského vodopádu z Troch studničiek a späť „na otočku“ trvá cca 5 hodín.
Kôprová dolina

Jedna z najdlhších vysokotatranských dolín je Kôprová, dlhá 12 kilometrov. Leží na západnej hranici pohoria, od západu lemovaná hôľnatým hrebeňom Liptovských Kôp a od východu rozložitým a rozoklaným masívom Kriváňa. Vo svojom závere sa delí na tri vetvy – Kobyliu, Temnosmrečiansku a Hlinnú dolinu. Tieto potom končia pod zrázmi hraničného hrebeňa s Poľskom, na úseku medzi Hladkým sedlom a Kôprovským štítom. Do súčasného tvaru ju vyformoval ľadovec, ktorý bol asi 13,4 kilometra dlhý a až 250 metrov hrubý.
Oblasť Červených vrchov je najlepšie vyvinutým a významným vysokohorským krasom na Slovensku, s bohatým výskytom krasových javov, konkrétne škrapov, závrtov, priepastí a jaskýň. Kôprová dolina je spolu so susednou Tichou dolinou, jednou z najmenej navštevovaných lokalít Vysokých Tatier. Spôsobuje to jednak ich excentrická poloha v rámci Vysokých Tatier, no najmä ich značná dĺžka, ktorú treba prekonať predtým, než sa dostaneme do atraktívnych vysokohorských častí a samozrejme aj počas spiatočnej cesty.
Hojne sa tu vyskytujú okrem vzácnych rastlinných spoločenstiev aj významné chránené druhy živočíchov, akými sú napríklad kamzík, medveď, či hlucháň. Tiež tunajšie lesné spoločenstvá patria k najzachovalejším v celých Vysokých Tatrách, aj keď žiaľ i tieto boli poznačené rozsiahlou veternou kalamitou, ktorá sa prehnala pohorím 19. novembra 2004. Celkove poškodila asi 12 500 hektárov tatranského lesa, najmä v nižších polohách.
Kôprovský potok

Kôprovou dolinou preteká Kôprovský potok, vznikajúci sútokom Hlinného a Temnosmrečianskeho potoka, ústiacich z rovnomenných dolín. Pre zaujímavosť možno uviesť, že v jeho skalnatom koryte sa vytvorili eróznou činnosťou prudko tečúcej vody veľkorozmerné vyhladené priehlbiny, ktoré bežne poznáme pod názvom krútňavové, alebo obrie hrnce. Tu sa pre ne používa aj priliehavý zvukomalebný názov „Medvedí kúpeľ“.
Nižné Temnosmrečianske pleso

Prostredná vetva Kôprovej doliny s názvom Temnosmrečianska je jedno z najkrajších miest Vysokých Tatier. Ide o obrovský, mierne pretiahnutý ľadovcový kotol, v podobe veľkolepého skalného amfiteátra, obklopený takmer dookola vysokými zrázmi Kôprovského štítu, Čubriny a Hrubého štítu. Na jeho dne ležia dva prírodné drahokamy – Vyšné a Nižné Temnosmrečianske plesá. To väčšie – Nižné, dosahujúce hĺbku až 38 metrov, sa radí svojou rozlohou cca 12 hektárov na tretie miesto spomedzi všetkých tatranských plies. Z Vyšného Temnosmrečianskeho plesa, ktoré vraj nemá žiadny povrchový prítok, vyteká vodný tok s názvom Temnosmrečiansky potok, následne odvodňujúci celú dolinu. Po asi 400 metroch vteká do nižšie položeného Nižného Temnosmrečianskeho plesa, z ktorého opäť na opačnom konci vyteká. Odtiaľ mieri na veľmi výrazný skalný prah, ktorý vlastne môže za vznik celého tohto nádherného plesa tým, že hradí vodnú masu, nachádzajúcu sa v ňom a zabraňuje tak jej rýchlemu odtoku. 
Výška mohutného skalného prahu, ktorým spadá terén Temnosmrečianskej doliny do Kôprovej doliny, sa odhaduje na 170 metrov. A práve ním pretekajú vody Temnosmrečianskeho potoka, vytvárajúc tak nádherný vodopád, jeden z najkrajších vo Vysokých Tatrách, ktorý bol nazvaný Vajanského vodopádom, na počesť významného slovenského národovca a ideológa Svetozára Hurbana Vajanského. Charakter Vajanského vodopádu je podobný Kmeťovmu. Rovnako ide o kaskádovitý tok potoka, v tomto prípade však oveľa kratší, dosahujúci ani nie 200 metrov. A rovnako aj pri tomto vodopáde je problém s jeho celkovou výškou. Ale tu sa zdroje podstatne líšia a uvádzajú jeho výšku v rozpätí až 30-90 metrov.