Hrad Jasenov

JASENOVSKÝ HRAD
Jasenovský hrad je zrúcanina hradu na zalesnenom chrbte Humenských vrchov patriacich pod Vihorlatské vrchy. Nachádza sa v nadmorskej výške 392 m n. m. zhruba 4 km na juh od Humenného a zhruba 1 km od obce Jasenov (od ktorej je odvodený názov hradu "Jasenovský hrad". Z hradu sú pekné výhľady predovšetkým severným smerom na Humenné a okolie. Jasenovský hrad bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
História

Hrad vznikol pravdepodobne po vpáde Tatárov v 13. storočí. Mal strážiť prístupovú cestu vedúcu z južného Slovenska smerom na Humenné a ďalej na sever. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1328, resp. 1330 ako castrum Jezenew. Pravdepodobne ho postavili Račkajovci. Drugetovci, pôvodne taliansky rod, sa stali majiteľmi tunajšieho hradu po bitke pri Rozhanovciach, po roku 1312 a patril im až do 17. storočia. V roku 1644 hrad obsadili vojská Juraja Rákociho. Pri obliehaní ho ťažko poškodili a neskôr ho už neopravovali. Hrad spolu s obcou patril v 18. storočí Čákiovcom a v 19. storočí Andrášiovcom. Určité snahy o záchranu objektu prejavili koncom 19. a začiatkom 20. storočia vtedajšie pamiatkové orgány. Niektoré už rozpadávajúce sa múry hradu zakonzervovali a nepatrnú časť objektu zastrešili. Dokončenie prác zmarila prvá svetová vojna.
Historické názvy: Jasenov, Jesenov, Jezenew, Jesenv
Pôdorys

Horný hrad pozostával z paláca, štvorhrannej veže a kamenných hradieb. Postavili ho začiatkom 14. storočia. V prvej tretine 15. storočia hrad opevnili. Ďalšia stavebná činnosť na prelome 15. a 16. storočia súvisela s tureckým nebezpečenstvom, keď postavili niekoľko delových bášt so strieľňami, najmä na západnej a juhozápadnej strane. Pri vstupnej bráne, vedúcej na prvé nádvorie, postavili taktiež baštu. Ďalšou fázou bolo dobudovanie opevnenia v polovici 16. storočia - boli to hlavne parkanová hradba na severnej strane, bašta v prvom nádvorí a výbežok z múru na SV, chrániaci vstup do horného hradu a množstvo strieľní. Začiatkom 17. storočia zosilnili múr nad vstupom do horného hradu a celý hrad obklopili delostreleckými bastiónmi talianskeho typu.
Zaujímavosti

V 16. storočí sa na hrade za Gabriela Drugeta razili falošné peniaze. Zo začiatku na razbu peňazí, najmä poľských grošov, používali cenné, neskôr menej hodnotné kovy. Vedúceho majstra peňazokazeckej dielne, Mikuláša, za jeho nezákonnú činnosť popravili v roku 1551 v Prešove.

Ďalšou zaujímavosťou je chodba vytesaná do skaly pod hradom. Chodba je dlhá asi 15 m a po dvoch miernych zalomeniach sa stáča kolmo hore na povrch, kde po 2 metroch končí. Jej vstup je zvonku pod renesančným opevnením. Ťažko usúdiť či ide o nedokončenú únikovú chodbu z hradu alebo o pokus o dobytie hradu.

Okolité hrady
V blízkosti sa nachádzajú hrady Brekov, Čičva. Ďalší hrad je tiež blízko cez Vihorlatské vrchy dovedie turistov značkovaný chodník k zrúcanine Vinianskeho hradu a ďalšími turistickými značkami do rekreačnej oblasti pri Zemplínskej šírave (25 km).
Legenda

Z ďalekej Florencie stihol na krátky čas zatieniť slnečný svit aj nad hradom Jasenov, v údolí rieky Laborec, neďaleko mestečka Humenné. Roztrasená ruka starého pisára na listine zo začiatku XIV. storočia nám zachovala názov hradu: "Castrum Jezenew, Castelanus, de Jezenew". Hoci mocní tých čias si dlhú chvíľu krátili tak, že navzájom prepadávali svoje hrady, predsa ostáva nevyjasnenou záhadou prečo Juraj Rákoczi poslal svoje vojsko dobýjať úplne bezvýznamný hrad, ktorý nebol ani "bohatý zlatom", nemal ani strategický význam a bol vzdialený od všetkého svetského diania. Rákocziho generál Szirmai však mal presné inštrukcie. Hrad dobyť a zajať mnícha z Florencie. A tak udalosti okolo hradu Jasenov v roku 1644 dostávajú úplne inú historickú príchuť okorenenú tak trochu korením zvaným mystika.

Rod Francesca de Lastabili (1250) sa preslávil hlavne tým, že sa snažil vypočítať horoskop Ježiša Krista. Bola to neslýchaná trúfalosť a rúhanie. Cirkev to označila za "pekelné vnuknutie a okultizmus". Pápež Ján XXII. bol doslova vydesený. Tomáš de Gardo, generálny inkvizítor v Lombardii dostal neodvolateľné avízo. Čakať, číhať, udrieť! Opovážlivý astrológ a matematik Lastabili odchádza do Florencie na dvor vojvodcu Karola Bezzemka, kde má vypočítať horoskop vojvodovej manželky Márie z Valois. A keďže vieme, že hviezdy neklamú iba ľudia, hviezdospytcovi hviezdnaté nebo oznámilo, že pani Mária povedie, mierne naznačené, nemravný život. Samozrejme, že astrológ upadol do nemilosti. Inkvizícia ho ako kacíra dala 15. septembra 1327 zaživa upáliť. Lastabili však stihol ešte pred smrťou svoje štúdie a horoskop Ježiša Krista prepašovať do rúk svojmu synovi a lekárovi Asculusovi. Vzácne písma sa utajovali na rôznych miestach po celé generácie. Inkvizícia mala svoje siete rozhodené, avšak márne. Posledný z rodu Lastabili známy iba ako "mních z Florencie" sa potuloval po svete aj s "kacírskymi písmami". Podľa legendy sa dostal až na hrad Jasenov, kde za zvláštnych okolností sa podarilo Kristov horoskop dokončiť.

Do legendy o hrade Jasenov vstupujeme v čase, keď tam prebýval záhadami opradený mních. Poučený tragickou históriou svojich predkov bol v zostavovaní horoskopov opatrnejší. Hradnému pánovi Vendelínovi Drugethovi sľubovali hviezdy dlhý život a slávu na bojovom poli. Drugeth sa spokojne usmieval. Menej spokojní však boli ľudia v dedinách a mestách v okolí hradu Jasenov. Meno Drugeth vyvolávalo strach a nenávisť. Bol voči každému krutý a nespravodlivý.

Ústnym podaním sa zachovala legenda. V oklieštenej podobe ju poznajú aj dnes tí najstarší pamätníci. Mnícha z Florencie oslepila náhodná strela z kuše, ktorú vystrelil Drugeth. Hradný pán mnícha vyhnal z hradu. Nešťastník blúdil po lese až sa dostal k prameňu. Voda vábivo žblnkotala akoby volala slepca. Keď sa napil a umyl si tvár, vrátil sa mu zrak. Lesom sa ozval výkrik radosti - vidím, Bože, ja vidím... Zbožný ľud na tomto mieste postavil kaplnku a vzdával Všemohúcemu vďaku modlitbou. Iba Vendelín sa škaredo škeril. Kaplnku postavili na jeho pozemku a jeho sa nespýtali. Keď sa raz vracal so svojou družinou z poľovačky, kaplnku dal zbúrať. Pritom sa však jeho kôň splašil a hradný pán si zlomil ruku. Lekári, ránhojiči boli bezmocní. Ruka puchla a bolela. Drugeth klial a nadával. Potom však stíchol, začal myslieť na Boha. S pokorou v hlase dal zavolať mnícha a prosil ho o odpustenie. Hviezdospytec mu poradil, aby sa nechal odniesť k studničke - slaničke. Stalo sa. Drugeth boľavú ruku namáčal v slanej vode. Po čase ruka odpuchla a prestala bolieť. Kedysi krutý bezbožník sa úplne zmenil. Na mieste, kde dal zbúrať kaplnku nechal postaviť kláštor "s výhľadňou na nebo". Drugeth tam často chodil za mníchom, ktorý sledoval nočnú oblohu, robil si poznámky a výpočty. Tí dvaja sa po čase zblížili. Vendelín Drugeth sa z krutovládcu zmenil na mierneho a zbožného človeka, ktorý s údivom načúval slovám mnícha.

Ježiš Kristus vykonal celý rad takých zázrakov, aký sa stal tebe, Vendelín. Premenil vodu na víno v Káni Galilejskej, vyhnal kupcov z chrámu v Jeruzaleme, uzdravoval chorých. Môj dedo i pradedo boli hviezdospytcami, ktorí sa snažili z úcty a vďaky zostrojiť Kristov horoskop. Výpočty a pozorovania hviezd som zdedil od mojich predkov. Drugeth zbožne načúva. Mnohému nerozumie. A mních pokračuje... Veľká noc roku 33 n. l. Vtedy Ježiš predpovedal svoje utrpenie i Nanebovstúpenie a pri Poslednej večeri, ktorá sa konala na Veľkú noc ustanovil najsvätejšiu sviatosť oltárnu. Potom vystúpil so svojimi mučeníkmi na horu Olivetskú, aby si spolu uctili Veľkonočné sviatky. Cestou ho však vojaci zajali, uväznili a bičovali. Bol pribitý na kríž a na hore Kalvária zomrel pred očami vojakov a ľudu, ktorý sem prišiel z Jeruzalema a okolia. Podľa proroctva v tretí deň vstal z mŕtvych, vystúpil zo skalného hrobu. Potom so svojimi vernými sa vybral na horu Olivetskú, aby tu vystúpil na nebesia a posadil sa po pravici Boha ako pravý a verný Syn Boží.

Rákocziho generál Szirmai hrad Jasenov obliehal a v roku 1644 aj dobyl. Mnícha z Florencie však nenašiel. Dal prehľadať všetky zákutia hradu, ale mnícha nikto neobjavil. Akoby sa prepadol do zeme. V skutočnosti tomu aj tak bolo. Vendelín Drugeth ukázal mníchovi podzemnú chodbu, ktorá viedla až k okraju lesnej húštiny.

Hrad Jasenov sa neskôr dostal do rúk rodiny Barkóczy, potom sa do hradu nasťahovala grófska rodina Andrássyovcov. Ako zaujímavosť ešte spomenieme, že istý čas hrad bol v područí generála Szirmaia, ktorý jeho podzemné priestory nechal dôkladne prekopať. Ľudia z okolitých dedín, ktorí tam pracovali tvrdili, že žiadne poklady ani spisy sa nenašli. Ktohovie, záhady sú preto záhadami, že ich nikto neobjasní.
Súčasnosť
Zo stredovekého hradu sa zachovali predovšetkým murivá paláca a šijovej veže a v interiéri objektu nepatrné zvyšky renesančných klenieb. Kamenné múry členia nepravidelné otvory okien, dnes už bez orámovania. Z pôvodných architektonických detailov sa zachovalo gotické kruhové okienko s bohato riešeným profilovaným ostením. Vstupná polkruhová renesančná brána vedie na prvé nádvorie.
Od roku 2011 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu občianskym Združením na záchranu Jasenovského hradu, ktoré je členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.
Prístup: Na Jasenovský hrad je možné dostať sa pešo z mesta Humenné, práve tu začína modrá turistická značka, ktorá prechádza cez obec Jasenov, Jasenovský hrad, obec Porúbka a dovedie turistov k rázcestiu Pod Vinianskym hradom (260 m n. m.), odkiaľ je možné vystúpiť po žltej turistickej značke na Viniansky hrad,  modrá turistická značka pokračuje ďalej do obce Vinné a končí v rekreačnom stredisku Hôrka Zemplínskej šíravy. Z doliny Laborca, zo Strážskeho-Krivoštian sa vystupuje k hradu chrbtom Krivoštianky (549,1 m n. m.) po zelenej turistickej značke. Najľahší je výstup z obce Jasenov po žltej turistickej značke.