Kamenický kaštieľ

KAMENICKÝ KAŠTIEĽ
Kaštiel je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 2002 je vlastníctvom Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Kaštieľ je verejnosti dlhodobo neprístupný. Donedávna slúžil ako depozitár Vihorlatského múzea v Humennom.

História

Kaštieľ je pôvodne klasicistickou stavbou, budovanou v poslednej tretine 18. storočia. Obec mala v tom čase maďarský názov Nagy Kemencze (Welka Kamenicza) a od roku 1773 bola vo vlastníctve šľachtica Ladislava Szirmaya, ktorý ju neskôr (v roku 1813) predal Júlii Csákyovej a tá ju zasa predala v druhej polovici 19. storočia grófovi Gejzovi Andrássymu. Szirmayom (presný rok výstavby nie je známy) bolo ako zemepánom a vlastníkom obce rozhodnuté o stavbe kaštieľa. Zo záznamov je známe, že objekt bol stavaný na predtým nezastavanom priestranstve ako jednopodlažná bloková budova so strednými a bočnými rizalitami. Bol v tom čase ihneď zariadený a obývaný. Szirmay a neskôr Csákyovci v ňom sústredili dobový nábytok, značné množstvo cenných obrazov, gobelínov a tapisérií.

V druhej polovici 19. storočia, už za vlastníctva grófa Andrássyho, sa na objekte uskutočnila nadstavba stredného rizalitu a prístavba skleníka v neskorom neoklasistickom riešení. Dodnes sa zachoval aj stredný trojosový poschodový rizalit s neoempírovou antikou a bočné rizality s trojhranným tympánonovým štítom.

Gróf Andrássy interiér kaštieľa pre svoje pohodlie ešte zveľadil, i keď ho využíval iba sporadicky. Slúžil väčšinou k chvíľam oddychu panstva po poľovačkách v rozsiahlych okolitých lesoch, a to prevažne v jesenných mesiacoch. Ďalším pokračovaním dejín kaštieľa bola prvá svetová vojna. Už v septembri 1914 prechádzalo obcou vojsko, ktoré o niekoľko dní po porážke ustupovalo. Obec bola doslova zamorená vojakmi, ktorí sem priniesli rôzne nákazlivé choroby, medzi inými aj cholerovú epidémiu. Už vtedy boli postihnuté a sčasti zničené interiéry kaštieľa. Dňa 22. novembra 1914 obsadili obec na niekoľko dní cárske ruské vojská, ktoré sa ubytovali i v kaštieli. Po ich odchode ostal kaštieľ značne poškodený.

O 18 rokov neskôr, 11. septembra 1932, postihol obec rozsiahly požiar, pri ktorom vyhorel aj kaštieľ. Zostávajúce zariadenie v ňom zhorelo alebo sa roztratilo. S opravou kaštieľa sa začalo v nasledujúcom roku. Oprava trvala do roku 1935. Podľa záznamov opravu prevádzala firma Ing. Szántoa z Prešova. Po oprave sa v kaštieli usídlila správa Vojenských lesných podnikov. Za druhej svetovej vojny mal kaštieľ v súkromnom prenájme Michal Görog, a to až do roku 1945.
Po oslobodení bol kaštieľ nevyužívaný, potom sa doň nasťahovala Poľnohospodárska majstrovská škola (1959 – 1968). Čiastkové stavebné úpravy v interiéroch boli realizované bez prihliadnutia k pamiatkovým hodnotám objektu. Následne bola v kaštieli umiestnená ľudová knižnica, holičstvo a klub mládeže.