Zemplínske múzeum

Zemplínske múzeum v Michalovciach
Zemplínske múzeum v Michalovciach vzniklo v roku 1957 ako Zemplínske vlastivedné múzeum, pričom od roku 1965 pôsobí pod dnešným názvom. Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. storočia, kedy dostal dnešnú podobu.
Zemplínske múzeum dokumentuje živú a neživú prírodu, celkový kultúrno – historický a hospodársky vývoj zemplínskeho regiónu. V priestoroch kaštieľa sú umiestnené zbierky a expozície. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Expozície:

Archeologická expozícia „Pravek až včasný stredovek Zemplína“ prezentuje pamiatky pravekého a včasnostredovekého vývoja Zemplína. K najvýznamnejším exponátom patrí bohatá kolekcia neolitickej keramiky a antropomorfná i zoomorfná neolitická plastika. Z obdobia eneolitu popri medených sekeromlatoch patria k najvzácnejším zlaté terčovité závesky z pohrebiska tiszapolgárskej skupiny (najstarší doklad spracovania zlata na Slovensku). Osobitne cenný a unikátny exponát predstavuje amfora z doby bronzovej s najstarším vyobrazením dvojkolesového voza so záprahom v strednej Európe (kultúra Sucius de Sus, 14. storočie pred n.l.).

Etnografická expozícia „Zaniknuté a zanikajúce ľudové remeslá“dokumentuje zaniknuté i zanikajúce ľudové remeslá a pracovné činnosti dedinského obyvateľstva. Expozíciu tvoria samostatné celky - kováčstvo, vinohradníctvo, rybárstvo, hrnčiarstvo, spracovanie dreva, výroba textílií. K cenným patria exponáty dokladujúce vývoj techniky tkania na Zemplíne. Zvlášť pozoruhodná je zbierka keramických výrobkov pozdišovského hrnčiarstva, predovšetkým svetoznámeho hrnčiarskeho majstra Michala Parikrupu. Súčasťou národopisného fondu je aj unikátna zbierka pastierskych predmetov z rohoviny a kože Tibora Galgóczyho.

Prírodovedná expozícia „Vtáky a cicavce Zemplína“ predstavuje jednotlivé skupiny vtákov a cicavcov Zemplína. Ich reprezentanti sú v expozícii usporiadaní podľa jednotlivých biotopov, ktoré obývajú - les, ľudské sídla, poľnohospodársky obrábané plochy, kameňolomy, rieky a potoky, rybníky a vodné nádrže atď. K najpozoruhodnejším exemplárom patria: potápka ušatá, pelikám obyčajný, ibisovec hnedý, šišila bocianovitá, skaliak pestrý, ostrohárka severská, vlk obyčajný, vydra riečna, bahniaky, žeriav popolavý a karpatský jeleň.

Umelecko-historická expozícia „Výtvarná kultúra na Zemplíne“ je vyinštalovaná v priestoroch neskororenesančného tzv. Starého kaštieľa. Dokumentuje a prezentuje diela výtvarného umenia a umeleckých remesiel od románskeho obdobia po súčasnosť. Za najvýznamnejšiu zo zbierok môžeme označiť gotickú pietu zo Strážskeho, renesančné a barokové plastiky svätcov, zbierku ikon, liturgických predmetov a najkompletnejší súbor olejomalieb T.J.Moussona.

Historická expozícia „Bytová kultúra šľachty a mešťanov“ predstavuje v prevažnej miere exponáty dokumentujúce atmosféru šľachtických, prípadne honosnejších meštianskych interiérov konca 18. - začiatku 20. storočia (dobová literatúra, historický nábytok, zbrane, portréty, menšie interiérové doplnky a podobne).