Kaštieľ Michalovce

KAŠTIEĽ MICHALOVCE
Najatraktívnejšou historicko-kultúrnou pamiatkou východoslovenského mesta Michalovce je kaštieľ, ktorý sa nachádza priamo v meste na nábreží rieky Laborec. Stojí na mieste starého vodného hradu, ktorý okolité teritórium chránil pred vpádmi nepriateľov. Kaštieľ s komplexom priľahlých budov je národnou kultúrnou pamiatkou.

História

Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray. Dnes sídlo Zemplínskeho múzea. Kaštieľ – do dnešných dní zachované bývalé sídlo šľachtickej rodiny Sztárayovcov – patrí k najcennejším historickým architektúram na území Michaloviec. Od roku 1957 je sídlom Zemplínskeho múzea.
Budovy kaštieľneho komplexu sa nachádzajú v priestore pôvodne stredovekého hradu. Už v období renesancie prestavali využiteľné časti tejto kamennej architektúry na pohodlnejšie sídlo kaštieľneho typu. Počas barokovej prestavby v 18. storočí bolo pristavané prvé poschodie i veže k čelnej fasáde, zhotovili sa aj nové schodištia.
Na začiatku 19. storočia, počas poslednej veľkej prestavby – klasicistickej, staviteľ H. Koch pristaval prízemné bočné krídla, čím kaštieľ dostal pôdorys nepravidelného písmena U, vytvoriac tak tzv. čestné nádvorie (cour d’ honeur).
Sztárayovci vlastnili michalovský kaštieľ nepretržite od polovice 18. storočia do roku 1944.
S kaštieľom sú späté rozličné legendy – napr. o tajomnej podzemnej chodbe či o bielej pani.
V 19. storočí blízko kaštieľa postavili objekt honosnej koniarne s bytmi pre služobníctvo po stranách.
Neskororenesančná budova tzv. starého kaštieľa, situovaná v parku, bola postavená približne v polovici 16. storočia. Pôvodne slúžila na obytné účely ako samostatný kaštieľ, resp. kúria, neskôr sa začala využívať na hospodárske účely – sídlila tu aj správa sztárayovského majetku.
Zemplínske múzeum
Zemplínske múzeum v Michalovciach vzniklo v roku 1957 ako Zemplínske vlastivedné múzeum, od roku 1965 pôsobí pod dnešným názvom. Múzeum sa od svojho vzniku zameriava na výskum a dokumentáciu prírody, pravekých a stredovekých dejín, histórie, kultúry a umenia regiónu Zemplína. Špecializuje sa na oblasť zoológie stavovcov, pravekých dejín, cirkevnej histórie, agrárnej etnografie, výtvarného umenia a umeleckých remesiel 19. – 21. storočia.
Sídlom múzea je barokovo – klasicistický kaštieľ šľachtickej rodiny Sztárayovcov. Dnešná podoba kaštieľa je výsledkom niekoľkých stavebných etáp, realizovaných od 17. storočia postupným prebudovávaním staršieho stredovekého hradu.

Expozície:

Archeologická expozícia „Pravek až včasný stredovek Zemplína“ prezentuje pamiatky pravekého a včasnostredovekého vývoja Zemplína. K Zemplínske múzeumnajvýznamnejším exponátom patrí bohatá kolekcia neolitickej keramiky a antropomorfná i zoomorfná neolitická plastika. Z obdobia eneolitu popri medených sekeromlatoch patria k najvzácnejším zlaté terčovité závesky z pohrebiska tiszapolgárskej skupiny (najstarší doklad spracovania zlata na Slovensku). Osobitne cenný a unikátny exponát predstavuje amfora z doby bronzovej s najstarším vyobrazením dvojkolesového voza so záprahom v strednej Európe (kultúra Sucius de Sus, 14. storočie pred n.l.).

Etnografická expozícia „Zaniknuté a zanikajúce ľudové remeslá“ Zemplínske múzeumdokumentuje zaniknuté i zanikajúce ľudové remeslá a pracovné činnosti dedinského obyvateľstva. Expozíciu tvoria samostatné celky - kováčstvo, vinohradníctvo, rybárstvo, hrnčiarstvo, spracovanie dreva, výroba textílií. K cenným patria exponáty dokladujúce vývoj techniky tkania na Zemplíne. Zvlášť pozoruhodná je zbierka keramických výrobkov pozdišovského hrnčiarstva, predovšetkým svetoznámeho hrnčiarskeho majstra Michala Parikrupu. Súčasťou národopisného fondu je aj unikátna zbierka pastierskych predmetov z rohoviny a kože Tibora Galgóczyho.

Prírodovedná expozícia „Vtáky a cicavce Zemplína“ Zemplínske múzeumpredstavuje jednotlivé skupiny vtákov a cicavcov Zemplína. Ich reprezentanti sú v expozícii usporiadaní podľa jednotlivých biotopov, ktoré obývajú - les, ľudské sídla, poľnohospodársky obrábané plochy, kameňolomy, rieky a potoky, rybníky a vodné nádrže atď. K najpozoruhodnejším exemplárom patria: potápka ušatá, pelikám obyčajný, ibisovec hnedý, šišila bocianovitá, skaliak pestrý, ostrohárka severská, vlk obyčajný, vydra riečna, bahniaky, žeriav popolavý a karpatský jeleň.

Umelecko-historická expozícia „Výtvarná kultúra na Zemplíne“ je vyinštalovaná v priestoroch neskororenesančného tzv. Starého kaštieľa. Dokumentuje a prezentuje diela výtvarného umenia a umeleckých remesiel od románskeho obdobia po súčasnosť. Za najvýznamnejšiu zo zbierok môžeme označiť gotickú pietu zo Strážskeho, renesančné a barokové plastiky svätcov, zbierku ikon, liturgických predmetov a najkompletnejší súbor olejomalieb T.J.Moussona.

Historická expozícia „Bytová kultúra šľachty a mešťanov“ Zemplínske múzeumpredstavuje v prevažnej miere exponáty dokumentujúce atmosféru šľachtických, prípadne honosnejších meštianskych interiérov konca 18. - začiatku 20. storočia (dobová literatúra, historický nábytok, zbrane, portréty, menšie interiérové doplnky a podobne).