Hrad Sivý Kameň

HRAD SIVÝ KAMEŇ
Nad obcou Podhradie v prievidzskom okrese sa vypína esteticky pôsobivé bralo Sivý kameň. Krásne sopečné skaliská plné bizarných prírodných útvarov sú domovom viacerých chránených rastlín, ale aj roztrúsených zvyškov stredovekého hradu zvaného takisto Sivý Kameň. Tento hrad bol postavený v polovici 14. storočia a v priebehu dejín zažil obdobia mieru a rozkvetu i vojen a útrap. Niekoľkokrát bol dobytý a vyplienený, či už lúpežnými rytiermi alebo povstalcami proti cisárovi. Postupne sa premenil na ruiny. V súčasnej dobe je hrad i bralo, na ktorom stojí, krásnym výletným miestom. Okrem históriou dýchajúcich rozvalín a zaujímavých skalných brál sa na tu možno kochať i krásnym výhľadom na obec Podhradie a okolitú prírodu. 
História

Smrťou Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 zanikla moc oligarchov a rozsiahle majetky prešli do vlastníctva panovníka. Na hornej Nitre bol jediným strediskom kráľovských majetkov Bojnický hrad a tak vznikla nevyhnutná potreba výstavby druhého hradu. Tejto úlohy sa zhostili synovia bána Gileta, Mikuláš a Ján, kasteláni z neďalekých Bojníc. Hrad postavili po roku 1330, keď ešte používali titul castellani de Baymocz, no určite pred rokom 1352, keď už vystupujú ako castellani de Baymocz et Kesselökö (z maď. kese - v staršom význame sivý a kö - kameň). Hrad pravdepodobne tvorila hranolová obranná veža a priľahlý obdĺžnikový palác. Podľa farby stavebného materiálu ho nazvali Sivým Kameňom.
Do roku 1388 spravovali Sivý Kameň kráľovskí kasteláni z Bojníc. Potom prešiel do súkromných rúk. Kráľ Žigmund Luxemburský ho za podporu a pomoc daroval uhorskému palatínovi Leustachovi Jolšvaiovi. Po jeho smrti v tureckom zajatí zdedili hrad i panstvo jeho synovia: Peter, ktorý o krátky čas umrel, a Juraj, ktorý sa stal zvolenským županom. Jeho smrťou v roku 1429 rod Jolšvaiovcov vymrel a hornonitrianske majetky pripadli korune. Do tohto obdobia bol Sivý Kameň pod správou majiteľov neďalekého hradu Bojnice. Bojnice sa však dostali do vlastníctva Nofryovcov (Onufryovcov) a Sivý Kameň kráľ Žigmund daroval v roku 1434 Gregorovi Majténimu do dedičného vlastníctva. Ocenil jeho zásluhy v bojoch s Turkami a pri obrane Uhorska proti husitom.

V roku 1524 Sivý Kameň vyhorel. V rámci opravných prác ho pravdepodobne rozšírili o stredný hrad. O dva roky neskôr, v bitke pri Moháči, padol do tureckého zajatia vnuk Gregora Majténiho, Bartolomej, a bolo ho treba vykúpiť. Oprava hradu i výkupné Majténiovcov finančne zaťažilo. Začiatkom 40-tych rokov prepadlo sivokamenské panstvo vojsko bratov Jána a Rafaela Podmanickovcov. Hrad síce útoku odolal, ale Majténiovci i tak doplatili za vernosť cisárovi. Povstalecké vojská vyplienili dediny a spôsobili ďalšie škody. V polovici 16. storočia bol Sivý Kameň ešte prestavaný. Rozšírili ho o dolný hrad. Dolné nádvorie sprístupňoval prejazd v bránovej veži. Prístupová cesta prichádzala k bráne uzavretým, opevneným predhradím pravdepodobne rozdeleným vstavanou bránou na dve nadväzujúce časti.
17. storočie premenilo Sivý Kameň na zrúcaninu. Dielo skazy dokonali obyvatelia neďalekej Prievidze, na vozoch odviezli obilie a iné zásoby zo Sivého Kameňa. Podľa výpovede svedkov vraj spôsobili väčšie škody ako samotné vojsko. Poškodený hrad strácal na význame. Majténiovci sa postupne presťahovali do kaštieľov a kúrií a centrum panstva presunuli do Novák. Takmer neobývaný hrad slúžil už iba ako skladisko a väzenie. Jeho úplný koniec zavŕšilo povstanie Františka II. Rákocziho. V rokoch 1703 - 1708 na hornej Nitre často bojovali kurucké vojská s cisárskymi. Sivý Kameň bol opäť vyplienený a úplne zničený. Vážnemu poškodeniu neunikol ani rodový archív Majténiovcov, uložený dovtedy na hrade. Opustený hrad chátral. Jeho zánik urýchlili obyvatelia okolitých obcí, ktorí ho dlhé roky používali ako stavebný materiál.

Historické názvy: Kaseleukeu, Keslymkw, Keselenkw, Kesseloko, Keselökö
Okolité hrady: Bojnický zámok, Diviacka Nová Ves, Diviaky nad Nitricou
Povesť

Povesť o krásnej Júlii a jej milom Blažejovi

Mladý Blažej bojoval proti Turkom a zachránil život kráľovi Žigmundovi, čo mu prinieslo veľkú slávu a kráľovú priazeň. Kráľ svojho mladého záchrancu priviedol na hrad a predstavil svojej manželke Barbore. Keď zazrela urasteného mládenca, zahorela k nemu hriešnou láskou. Blažej však túžil len po svojej Júlii. Kráľovná ho na hrade uväznila. Bola to krutá žena, ktorá vždy dosiahla to, čo si zaumienila. Úbohá Júlia darmo čakala na svojho milého. Miesto neho prišiel list plný horkosti a žiaľu. Zronená Júlia vstúpila do kláštora a Blažej žil na hrade ako pustovník. V ďalšej bitke proti Turkom bol Blažej v prvých radoch a premohol mnoho nepriateľov. Avšak na bojisku našiel aj svoj hrob.

Súčasnosť

V súčasnosti už z hradu nezostalo takmer nič. Môžeme vidieť len veľmi skromné zvyšky hradu, ktoré naznačujú aspoň jeho rozlohu. Najstaršia a pravdepodobne aj jeho jediná obytná časť pozostávala zo štvorbokej veže a paláca, ktoré boli ešte v 16. storočí upravované. Obvodové múry hranolovej veže vnútorného hradu boli taktiež zdevastované a z tretej hlavnej brány sa zachovali len zvyšky muriva. Za zamyslenie stojí fakt, že zrúcaný hrad bol rozobratý miestnym obyvateľstvom na stavebný materiál, dôkazom čoho sú aj drobné stavby v dedine.
Pamiatkovú obnovu od začiatku (2013) organizačne zabezpečovala Obec Podhradie s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a odborne Katedra archeológie Univerzity Komenského v Bratislave spoločne s Hornonitrianskym múzeom v Prievidzi. Až v roku 2015 realizáciu pamiatkovej obnovy hradu Sivý Kameň prevzalo občianske združenie ÚHOĽ, o.z., ktoré naďalej pestuje vzájomnú spoluprácu so spoločným cieľom, úctivej a pokornej obnovy sivokamenských hradných ruín.
Prístup: Zvyšky hradu Sivý Kameň sa nachádzajú priamo v obci Podhradie, ktorá sa nachádza neďaleko Prievidze, pri obci Lehota pod Vtáčnikom. Približne v strede obce sa nachádza menšie námestie, kde je autobusová zastávka, aj obchod s potravinami. Tu niekde odporúčame odstaviť auto. Odtiaľto je hradný kopec so zrúcaninou pekne viditeľný. Od autobusovej zastávky sa úzkou uličkou krátkym stúpaním dostaneme k poľnej ceste, kde nás na smer cesty upozorní tabuľa s nápisom Sivý Kameň. Celý výstup netrvá viac ako 15 minút.