Kaštieľ Oščadnica

KAŠTIEĽ OŠČADNICA
Novoslohový kaštieľ v kysuckej obci Oščadnica na severozápade Slovenska pochádza z prelomu 19. a 20. st. a bol poľovníckym sídlom grófa Ballestrema. Je zasadený do peknej parkovej zelene pochádzajúcej zo začiatku 20. storočia. V minulosti bol viackrát prestavaný a z jeho pôvodných prvkov sa dodnes zachoval len jeho severný vstup. Dnes je jedným zo sídiel Kysuckej galérie a nachádzajú sa tu jej výstavné priestory.

História
  
Lokalitu kde dnes stojí kaštieľ kúpil začiatkom 20 storočia pruský junker gróf Ballestrem od pôvodného majiteľa Arnolfa Poppera. Nový majiteľ dal na svojom území postaviť v rokoch 1910 - 1913 kaštieľ ako poľovnícke sídlo a zriadil pri ňom lesopark o rozlohe vyše 3 ha. Celý priestor bol ohradený. Budova je dvojtraktová a dvojpodlažná, symetrická na stredovú os, orientovaná pozdĺžne v smere východ-západ. Strecha je sedlová. Do parku sa schádzalo drevenými schodmi z terasy.
Od roku 1918 prevzala kaštieľ s parkom Akciová spoločnosť pre zúžitkovanie dreva so sídlom vo Viedni. V tomto čase kaštieľ trvale obývali iba lesmajstri. Za ďalšieho majiteľa riaditeľa Oesera /1938-1939/ bol pristavený dom kočiša s kočiarňou a maštale pre chov výberových koní.

Pred prvou svetovou vojnou bola pristavená budova lesnej správy oproti parku, v ktorej býval Ing.Rudolf Cisárik spravujúci majetok v rokoch 1933-1951. Vtedy pribudla ku kaštieľu obora v rozlohe asi 20 ha. V tom čase patril už majetok účastninnej spoločnosti Zelehos. V tomto období bol najväčší rozkvet územia. Do kaštieľa sa zaviedol vodovod z Kučákovho lesa a pred kaštieľom postavili malú fontánku. Blízko parku na oščadnickom potoku zriadili mlyn. Smerom k mestu sa tiahli chmeľnice pre čadčiansky pivovar. Potokom sa splavovalo drevo z Tichej doliny, ktoré sa pri vtoku do Kysuce spracovávalo na drevené uhlie. V tesnej blízkosti parku išla cesta, ktorá sa za dlhšieho dažďa strácala v močarine. Park od cesty oddeľovala mohutná topoľová alej, tiahnuca sa až do Čadce. Vyrúbaná bola koncom 1.ČSR. Na zamokrenej lúke juhozápadne od parku bola lesná škôlka, kde sa pestovali topole a vŕby.
Do roku 1947 sa spomína ako majiteľ kaštieľa Ing. Petrovský, neskôr vraj konzul v Bolívii, ktorý si v kaštieli zriadil súkromnú obrazáreň. Ďalším majiteľom bola Mlynová účastinná spoločnosť s riaditeľom Zuckermannom. Po znárodnení prevzali správu lesného majetku od Zelehosu štátne lesy a kaštieľ  dostala do správy Drevina, n.p. Turany. Všetky budovy boli prerobené na byty. Začiatkom 60-tych rokov bol v dolnej časti parku zriadený autocamping s betónovou tanečnou plochou. V roku 1976 sa kaštieľ dostal do majetku Kysuckej galérie v Čadci.