Starhrad - Varínsky hrad

STARHRAD - VARÍNSKY HRAD
Starý hrad (nazývaný tiež Starhrad, Varínsky hrad) je zrúcanina hradu na pravom brehu Váhu neďaleko Nezbudskej Lúčky. Oproti na druhom brehu Váhu sa nachádza rekonštruovaná zrúcanina známejšieho hradu Strečno.
Starý hrad bol postavený na ochranu dávnej cesty, ktorá prechádzala Považím. Stojí nad miestom, kde prechádzala cez brod rieku Váh. Dominantou hradu je veža, ktorá je z hradu najzachovalejšia. Zrúcanina je prístupná zo železničnej zastávky Strečno po červenej turistickej značke. Výstup k nej je nenáročný, avšak odporúčame pohybovať sa so zvýšenou opatrnosťou.

História

Hrad postavili na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu, kde stará cesta prechádzala z pravého brehu na ľavý. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín, spomína sa v roku 1267. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo jeho pôvodnú funkciu. Prvýkrát sa tak spomína v roku 1384. Najstaršou časťou hradu bola útočištná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13. storočí. Hrad vtedy patril predkom Balassovcov, potom Matúšovi Čákovi a v roku 1323 zvolenskému županovi Dončovi. Neskôr sa dostal do kráľovských rúk. V 14. storočí, keď sídlil na hrade kráľovský kapitán s posádkou, postavili niektoré obytné a hospodárske budovy. Od roku 1443 patril väčšinou Pongrácovcom, okrem krátkych období, keď sa o hrad bojovalo, ako napríklad v rokoch 1529-1553 v zemepanskej vojne s Mikulášom Kostkom zo Strečna. Pongrácovci tu bývali až do 16. storočia, keď si v Krasňanoch postavili pohodlný renesančný kaštieľ a nepohodlný hrad opustili. Do začiatku 18. storočia sídlili na hrade jeho strážcovia. Po ich odchode začal hrad postupne chátrať.

Počas SNP sa stal miestom bojov, keď ho 31. augusta 1944 obsadil nemecký prápor. V zrúcanine hradu mali pôvodne zaujať postavenie príslušníci 1. československej brigády M. R. Štefánika (P. A. Veličko), ktorí však pre svojvoľné konanie veliteľa tento rozkaz nikdy nesplnili. Nemci boli schopní z výšin okolo Starhradu ostreľovať pozície francúzskych partizánov, ktorí v dôsledku toho utrpeli značné straty a neskôr boli pod tlakom ďalších nemeckých jednotiek útočiacich dolinou Váhu, nútení ustúpiť.
Pôdorys

Hrad svojím pôdorysom pretiahnutého tvaru sleduje charakter terénu. Na najvyššom bode stála veža podkovitého pôdorysu, na západ od nej stáli spočiatku budovy na neveľkom nádvorí. Až Pongrácovci hrad v druhej polovici 15. storočia doplnili neskorogotickým poschodovým palácom v priestore horného hradu. Na východ od veže v predhradí, vybudovali obydlie pre vojenskú posádku a hospodárske budovy, ktoré tvorili súčasť predsunutej obrany hradu. Predhradie uzatvárala šijová priekopa, nad ktorou bol pravdepodobne most.
Súčasnosť
Hrad si zachoval murivo a dispozíciu stredovekého hradu. Veža je dodnes zachovaná asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej sú viditeľné zvyšky paláca a ostatné poškodené múry sledujú terén skaly. V predhradí je viditeľná šijová priekopa a základy hospodárskych budov. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov. Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Zo zrúcaniny je unikátny pohľad na Domašínsky meander Váhu.

Prístup
Od železničnej stanice v Strečne popri trati a Váhu až do krátkej dolinky Hradské, odkiaľ vedie výstup na hradný vrch po turistickej značenej ceste. Turistický chodník pokračuje na vrcholy Krivánskej Fatry. Výstup k nej je nenáročný, avšak odporúčame pohybovať sa so zvýšenou opatrnosťou.