Hričovský hrad

HRIČOVSKÝ HRAD
Na západ od Žiliny, na severnom okraji Strážovskej vrchoviny na najsevernejšom výbežku súľovských vrchov asi 1,5 km južne od obce Hričov ležia ruiny Hričovského hradu v nadmorskej výške 507 m n.m.. Jedná sa o zrúcaniny gotického hradu z 13. storočia, ktorý spustol v 17. storočí. Hričov patrí rozlohou k najmenším slovenským hradom. Tesne pod hradom sa nachádza skala, ktorá pripomína mnícha. Je známa pod názvom Kamenný mních a viaže sa k nej povesť.
História

Najstarší údaj o Hričove je z roku 1208, keď sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ Belo IV. daroval v roku 1254 Hričovský hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej), synovi Farkaša.Hrad Hričov

Hrad Hričov v bojoch, ktoré vzplanuli medzi dvoma panovníkmi, Jánom Zápoľským a Ferdinandom I., sa v roku 1527 dostal do nemeckých rúk. Dobyl ho generál Ján Katzianer, ktorý v roku 1528 dosadil na hrad za veliteľa Gašpara Dominitha. Bratia Ján a Rafael Podmanickovci Hričovský hrad v roku 1536 dobyli od Nemcov späť. Tento ich skutok kráľ Ján Zápoľský ocenil tak, že im 6. októbra 1536 hrad aj s panstvom daroval. Ich štatúciu vykonal v roku 1539 zástupca budínskej kapituly.
Pôdorys
Hrad je posadený do malebnej prírody Súľovských vrchov. Vstup chránila hranolová veža. V západnom smere stoja obvodové múry gotického paláca, v ktorom sa čiastočne zachovali kamenné šambrány okien a konzoly. Pôdorys hradu je v teréne dobre čitateľný. Z hradu sú nádherné výhľady do širokého okolia. Hrad je jednou z mnohých slovenských zrúcanín, kde často nastáva opad muriva z narušených hradných múrov, preto opatrnosť pri prehliadke je žiaduca aj v prípade Hričovského hradu.
Povesť Kamenný mních

Na hričovskom hrade panovala rodina Laharovcov - štyria synovia sa spolu s otcom stali obeťami vojny a ovdovelá matka a manželka trávila svoje posledné roky na hrade ako mníška. Statný pán susedného lietavského hradu, František Thurzo túžil rozšíriť svoj majetok a dostať do rúk panstvo bohatej a pritom ešte peknej hričovskej panej. Dobýjal jej srdce a tváril sa, že sa túži s ňou oženiť. Tá podľahla jeho nátlaku a Thurza si adoptovala za vlastného syna a celý svoj majetok na neho prepísala. Dobrá pani časom zistila, že láska, ktorú cíti ku mladému Thurzovi, nie je materská, ale skôr milenecká. Thurzo sa však jej náklonnosti vyľakal, hradnú pani dal uväzniť do žalára a po okolí rozhlásil, že pani je nebezpečný blázon.
Nejaký čas žil Thurzo spokojne vo svojom novom sídle. Jedného pochmúrneho večera zaklopal na dvere hradu starý mních a žiadal o vypočutie. Mrzutý pán ho nechal vyhodiť. Mních sa vyšplhal na skalisko pred hrad a začal vykrikovať "Boh vidí zlo, ktoré činíš! Boh ťa potrestá!" Thurzo vyrušený s kľudného popíjania nechal starého mnícha uväzniť. Kým však dopil ďalšiu čašu vína, stál mních opäť na skale a kričal "Boh vidí! Boh ťa potrestá!" To všetko sa opakovalo niekoľkokrát, ale mních sa vždy vrátil a zo skaly napomínal krutého majiteľa hradu. Po týždni zmučený hradný pán vydal rozkaz, aby hradnú pani pustili zo žalára. Hradná pani však bola taká vychudnutá a zničená, že ešte v ten deň skonala. Keď sa Thurzo dozvedel o jej smrti, ešte v tú noc opustil Hričovský hrad. Keď opustilo hrad aj služobníctvo, obloha nad hradom sa zatiahla, do hradu udrel hrom a vyhorel až do základov. Blízko hradu dodnes stojí skamenený mních a okolitý ľud rozpráva, že za tmavých nocí počuť z jeho úst hrozné žaloby na lakomého Františka Thurzu.
Zaujímavosti

V blízkosti hradu sa nachádzajú menšie jaskynné útvary. Dve jaskyne majú chodbovitý tvar. Jedna z nich je čiastočne prepadnutá. Našli sa tu železné kliešte, ktoré by mohli patriť do okruhu púchovskej kultúry, alebo do slovanského obdobia, pretože z obdobia 8.-9. storočia pochádza z hradného kopca množstvo pamiatok. Nájdené kliešte (v roku 1961) boli prvým nálezom tohto druhu na severnom Slovensku a stali sa súčasťou expozície Púchovskej kultúry v Púchove. Medzi ďalšie nálezy z jaskyne a zosunutej vrstvy do jaskyne patria najmä črepy stredovekej a novovekej keramiky, zlomky nádob z púchovskej kultúry a niekoľko črepov zo slovanského obdobia. Ďalšie nájdené predmety sú hlinený kahanec (15. storočie) a plochý kamenný odštep trojuholníkového tvaru. Z kovových predmetov sa jedná o železné podkovy, nožík, klince, kramličku a kúsok deformovaného bronzového pliešku. Najväčšia jaskyňa má po bokoch vytesané schody. V širšom okolí môžete natrafiť na ďalšie otvory v skalách.

Prístup: autom do obce Hričovské Podhradie, odtiaľ pešo po červenej značke na strmý hrebeň asi 45 min., dá sa pokračovať až na hrad Súľov