Hrad Gelnica

HRAD GELNICA

Typickou dominantou Gelnice je nevysoké bralo so zvyškami niekdajšieho Gelnického hradu z 13. storočia. Hrad bol postavený v juhovýchodnej časti Spiša nad starým baníckym mestom Gelnica, slúžil na ochranu mesta a baní. Zbytky hradu si môžete prezrieť na zalesnenom kopci nad Baníckym múzeom na okraji mesta Gelnica.
História
Hrad bol založený za uhorského kráľa Ondreja II. r. 1234. Miesto pre stavbu určil Gottfried Klingsoher, poverenec kráľa. O pôvode hradu z 13. storočia svedčí aj jeho pôdorys oválneho tvaru. Hrad bol vybudovaný na ochranu mesta a baní. Pohnuté dejiny hradu sa začali už v 13. storočí, kedy prežil tatársky vpád. Roku 1274 dobyl hrad povstalec Roland. Počas pobytu Jiskrových vojsk na Spiši v polovici 15. storočia bol hrad v rukách Jána Jiskru a neskôr v rukách bratríckeho vojska, ktoré v tom čase ovládalo takmer celý Spiš.
Po ústupe bratríckych vojsk zo Spiša, po 230 rokoch prestáva byť hrad vlastníctvom kráľa: za pomoc proti bratríkom daroval kráľ Matej mesto aj s hradom Zápoľskovcom.
Počas bojov o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským bol hrad v roku 1527 zničený. Po porážke Zápoľského daroval Ferdinand Gelnický hrad Alexejovi Thurzovi, ktorý ho dal obnoviť a zväčšiť. Od tých čias sa označuje ako Thurzov hrad. Thurzovci boli vlastníkmi hradu až do roku 1636, kedy zomrel posledný mužský potomok rodu - Michal Thurzo.
Hrad sa stal nakrátko znova majetkom štátu, ale roku 1638 ho Ferdinand III. i s celým thurzovským majetkom dal grófovi Štefanovi Csákymu a jeho manželke Eve Forgáchovej, ktorej matka Zuzana bola dcérou Alexeja Thurzu.
Gelnický hrad takto znova zmenil majiteľa. Nástup Csákyovcov do vlastníctva hradu sa však pre povstanie Juraja Rákocziho presunul až na rok 1652. V časoch panstva Csákyovcov došlo k viacerým povstaniam, za ktorých hrad i mesto prechádzali z rúk do rúk. Za takých pomerov bol hrad celkom zničený. Nie je však isté, či sa to stalo už r. 1685 alebo až r. 1710.
Od r. 1765 slúžil hradný areál ako stále miesto vojenského výcviku gelnických husárov. Ďalšiu skazu hradu urýchlil príkaz predstaviteľov mesta, na základe ktorého sa materiál z hradných múrov používal na stavbu mestskej radnice a priľahlých budov. Takto hrad rýchlo menil svoj výzor. Poslednú ranu zasadilo hradu mesto, keď hrad prešiel r. 1839 do vlastníctva a správy mesta, ktoré prikázalo poškodené časti hradu odstrániť. Dôvodom pre toto rozhodnutie bol smrteľný úraz stolárskeho učňa Haasa, ktorý zahynul pri vyťahovaní trámu z ruín hradu.
Z tohoto obdobia sa zachovala prvá autentická fotografia hradu, podľa ktorej mal hrad štyri bašty a na východnej strane vchod. Okrem hlavného dvora boli na hrade ešte tri vedľajšie nádvoria. Roku 1963 sa začalo s prieskumom hradného areálu a jeho okolia. Pritom sa zistilo, že v okolí hradu vyúsťuje 14 podzemných chodieb, resp. pivníc. Pri výkopových prácach na hrade sa našli viaceré predmety, ako kľúče, ostrohy, zbrane a pod.
Pôdorys

Na okraji vrcholovej plošiny s elipsovým pôdorysom a rozmermi 100x85m je murované, 130cm hrubé, obvodové opevnenie. Na juhovýchodnej strane, takmer oproti vstupu do opevneného areálu, obvodové opevnenie vyúsťuje lievikovito do pravidelného výbežku, ktorý jeho okraj presahuje asi o 10m. Pravdepodobne tu pôvodne stála viacpodlažná obytná veža (10x10m), ktorá sa postupne prebudovala na výlučne obranný objekt. Vežová stavba mala 130-170cm hrubé múry a štrbinovú strieľňu v pôvodnom druhom podlaží. Nad trámovým stropom tohoto podlažia bol okenný otvor 120x120cm s jednoduchým záklenkom a rovnými špaletami. Objekt bol smerom do svahu zosilnený dvojicou operákov na nárožiach. Oproti veži bol vstup do hradu a v areáli predpokladám hospodárske budovy.
Povesť
Odkedy Gelnicu naposledy dobyli, blúdi tu nešťastná hradná pani, ktorá pred kurucami utopila šperky v studni. Očividne bez nich nemohla žiť ani umrieť.
Súčasný stav

Najvyššia a najrozsiahlejšia ruina pôvodného hradu je viacpodlažnej vežovej stavby s okenným otvorom, strieľňou a dvoma operákmi. Z pôvodného vstupu oproti veži sa zachovalo obvodové opevnenie, z ktorého vybiehal kolmo do interiéru ďalší múr. Počas výskumu vlastivedných pracovníkov Badíka a Bernátha sa podarilo zachytiť mierne obdĺžnikový priestor, do ktorého sa vstupovalo úzkou chodbou, na opačnej strane bola vetracia šachta. Objavená podzemná architektúra je zrejme výsledkom mladšej stavebnej činnosti a súvisela so zabezpečením vstupu do hradu. Z obvodového opevnenia sa zachovali iba nepatrné zvyšky.
V súčasnosti sa o hrad stará Občianske združenie Gelnický hrad, ktoré hrad obnovuje.
Prístup: Ruiny hradu sú verejnosti voľne prístupné, nachádzajú sa na opačnom konci mesta pri príjazde do Gelnice zo smeru od Jakloviec. Prístup je komplikovaný, je potrebné obísť Banícke múzeum a bočnými uličkami sa prepracovať až na Zámkovú ulicu, ktorá vedie na temeno kopca, z ktorého je nádherný výhľad na okresné mesto Gelnica.