Markušovský skalný hríb

Markušovský skalný hríb
Chránený objekt leží 5 km od obce Markušovce v okrese Spišská Nová Ves. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Markušovský skalný hríb je jedným z dvoch najznámejších prírodných úkazov tohto druhu na Slovensku (tým druhým je Skalný hríb Čertova skala).
 
Nachádza sa v nadmorskej výške 470 m n. m., nad korytom rieky Hornád v Hornádskej kotline východne od obce. Skalný hríb tvorí asi 8 m vysoká noha a klobúk o priemere 3 m. Princíp vzniku tohto úkazu je zrejmý. Materiál, z ktorého je tvorená noha (v tomto prípade zlepence), je menej odolný voči zvetrávaniu ako pieskovcový materiál klobúka. Ku hríbu je nenáročný prístup od obcí Markušovce a Matejovce, ktoré spája žltá turistická značka.
Vznik skalného úkazu
Podmienkou utvorenia osobitého príkladu hríbovitého útvaru je petrografická rozdielnosť podložnej časti, z ktorej je utvorená ,,noha", a vrcholovej časti. Kým spodné časti tvorí hrubozrnný, typický zlepenec, mechanicky menej odolný, vrchná časť má pieskovcový charakter s väčšou súdržnosťou. Na formovaní sa však uplatnili i procesy riečnej erózie rieky Hornád, nad ktorej pravým brehom sa skalný hríb vypína, a čiastočne i veterná erózia.
Tento proces nerovnomerného zvetrávania vytvoril jav skutočne zriedkavý. Markušovský skalný hríb (1976, 7,16 ha) je nepochybne najznámejší slovenský hríbovitý skalný útvar. Zo slovenských lokalít poznáme aj ďalšie hríbovité útvary v rozmanitých horninových typoch, v dôsledku čoho je aj ich tvarová rozdielnosť. V zlepencov ŠPR Súľovské skaly sa nachádza hribovitý tvar Smrček (Zvon), na úpäti Mnícha pri Liskovej je známy CHPV Skalná päsť (1971, 15 m2),v Gaderskej doline pod Kozou skalou (pripravovaná ŠPR) je krásny hríbovitý útvar v dolomitoch, pri Slovenskej Ľupči v karbonatických zlepencov je celé zoskupenie hríbovitých tvarov, zväčša však s pomerne hrubou základňou.

Markušovské steny

Ide o chránené územie o rozlohe cca 13,44 ha. Leží v Hornádskej kotline na ľavom brehu rieky Hornád medzi obcami Markušovce a Matejovce nad Hornádom. Neopakovateľný obraz územiu dávajú strmé skalné steny, v ktorých príroda počas štvrtohôr zvetrávaním, činnosťou vody, ľadu, slnka a vetra vytvorila ojedinelé skalné útvary.