Hrad Lipovce

HRAD LIPOVCE
Hrad Lipovce, ktorý je inak nazývaný ako hrad Varhoska sa nachádza pri obci Lipovce v okrese Sabinov. Nepatrné zvyšky hradu sa nachádzajú SZ od obce na pozdĺžnom vápencovom brale zvanom Zamčisko (618 m n. m.), pod ktorým preteká Lačnovský potok. Hradny komplex je situovaný na úzkom jazykovitom ukončení kopca v smere S-J. Hrad je zároveň súčasťou prírodnej rezervácie Kamenna baba. Lipovský hrad bol zbúraný koncom kuruckých vojen (1591). O Lipovskom hrade napísal v roku 1969 povesť - Nerovná láska na Lipovskom hrade - spisovateľ Ján Domasta.
Pôvodnou funkciou hradu bolo strážiť obchodnú cestu z Prešova do Levoče. Cesta viedla ľahšie prístupným Lačnovským sedlom, nie ako súčasná cesta cez sedlo Branisko, ktorú čoskoro nahradí dlho očakávaný tunel pod Braniskom.
História
Aj neďaleko obce Lipovce stál kedysi hrad. Hrad bol postavený v chotári obce začiatkom 13. storočia. O jeho vzniku vieme veľmi málo. Spustošený bol už v roku 1265, no čoskoro bol obnovený a od 14. storočia patril Abovcom, ktorí v tom čase ovládali takmer celé východné Slovensko. Neskôr viackrát zmenil majiteľov a začiatkom 18. storočia definitívne zanikol.
Pôdorys

Hrad zaberal územie približne 60 x 40 metrov. Skladal sa z dvoch rozdielnych časti - severnej a južnej. Tie boli rozlohou takmer rovnaké (30 x 20 m). V severnej časti bola dominantna kamenna valcova veža. Vystavana bola na skale, kde je najvyšší bod celého hradného areálu. Dole pod vežou, na menšom nádvorí, existovali hospodárske zrubove budovy. Južnú oblasť komplexu tvoril vnútorný hrad. Vo vyššej časti bola obdĺžnikova budova s rozmermi 10 x 6 metrov, išlo o hradný palác. Z hradu sa dodnes zachovalo zvyšky hradných múrov, základov a priekopy.

Povesť
Istému z pánov Lipoveckého hradu sa v šťastnom manželstve narodil syn Ján. Po roku manželka pána Lipoveckého hradu zomrela, synček potreboval materinskú opateru a tak sa pán znova oženil. Macocha bola zlá, bezcitná a vydala sa len z túžby po majetku. Raz v noci sa dieťa rozplakalo, čo rozzúrilo macochu, ktorá ho bezcitne šmarila do kúta izby a odišla za svojim milencom. Malý Janko tak usedavo plakal, že duša jeho mŕtvej matky to nevydržala a vrátila sa k nemu. Obriadila ho, zaopatrila, uložila, chlapča stíchlo a zaspalo. Keď sa macocha vrátila a uvidela šťastné dieťa, vošla do nej zlosť a rozhodla sa, že dieťa zmárni. Vzala dieťa, vytratila sa s ním do tmy a vyškriabala sa s ním na vysoké náprotivné bralo. Zastala s ním na samotnom okraji priepasti a už-už sa ho chystala zhodiť. Vtom dieťa nečakane zaplakalo, z ničoho nič zarachotil hrom. Až ráno, keď slnečné lúče zaliali kraj, zbadali ľudia na vrchole skaly stáť skamenenú macochu s dieťaťom v náručí. Povráva sa, že zasiahla ruka milujúcej matky.

Súčasnosť
Hoci z hradu ostali uz len fragmenty, stále je zaujímavým objektom, navyše v atraktívnom prostredí skalnatého hrebienka pohoria Branisko. Kamenná valcova veža v severnej časti hradu je zachovaná do výšky cca 1,5 poschodia, v južnej časti hradu sa rysuje kamenná deštrukcia s pravidelným obdĺžnikovým pôdorysom - pravdepodobne ide o palácovú stavbu.