Kaštieľ Jaklovce

KAŠTIEĽ JAKLOVCE

V obci Jaklovce sa nachádza barokový kaštieľ postavený v druhej polovici 18. storočia. V danom čase bol jednoposchodový a v štýle tereziánskeho baroka. Okolo roku 1920 ho prestavali, niektoré časti boli nadbudované o jedno poschodie. Pôvodne slúžil ako rodinné sídlo jednej z vetiev grófskeho rodu Csákyovcov. Kaštieľ začiatkom 20. storočia slúžil ako reštaurácia. Dnes je v súkromnom vlastníctve, pomaly chátra a s výnimkou vonkajšej obhliadky je verejnosti neprístupný.
História
Historik Belo Polla v knihe Hrady a kaštiele na Východnom Slovensku dáva vznik kaštieľa do spojitosti so starou jaklovskou vetvou rodu Jekelfaluši (Jekelfallusy). Podľa spomienok obyvateľov obce však Jekelfalušiovcom patrila zemianska kúria, v ktorej sa dnes nachádza komunitné centrum. Z historického hľadiska bola jaklovská vetva Jekelfalušiovcov najchudobnejšia a viac ako majetok ju zdobilo len jej meno. Už v roku 1700, teda pred postavením kaštieľa, žili na dlh a okrem samotnej kúrie boli ich majetky v zálohe iných šľachticov a zemanov. Na živobytie si zarábali ako úradníci v službách spišského župana.

Podľa tradovaných spomienok najstarších obyvateľov sa posledný majiteľ kaštieľa – Karol Csáky – pýšil tým, že tento objekt nechala postaviť jeho rodina. Táto vetva rodu Csákyovcov ovládala hospodárstvo Jakloviec a širšieho okolia už od čias vymretia rodu Turza (Thurza), teda od roku 1636. Csákyovci v Jaklovciach okrem kaštieľa a pozemkov vlastnili aj pálenicu, žrebčinec a mlyn. Okolie kaštieľa krášlil park s veľkým skleníkom, dve jazerá a rozľahlé ovocné sady.

Karol Csáky sa v roku 1926 rozhodol kaštieľ a majetky v Jaklovciach, Opátke a Kojšove vymeniť s Košicami. Išlo pravdepodobne o jednu z rozsiahlych sprostredkovaných výmen majetkov medzi novou Československou republikou a Maďarskom, ktoré sa uskutočňovali v rámci vysporiadania tých starých maďarských šľachtických rodov, ktoré sa rozhodli Československo opustiť. (Majetky rodov, ktoré opustili územie Českolovenska ešte pred vznikom republiky, boli prerozdelené roľníkom v rámci pozemkovej reformy.)

Karol Csáky za svoje statky na dolnom Spiši požadoval vinice a lesy vo Forró a Garande, čo mu Košice sprostredkovali a doplatili ešte štyri milióny československých korún. Týmto sa stali novým majiteľom kaštieľa Košice.
Kultúrna pamiatka, ktorá pôvodným majiteľom slúžila ako poľovnícky zámok, zažil všakovaké časy. Počas prvej republiky slúžila ako rekreačné zariadenie pre mestskú košickú smotánku. Krátko po druhej svetovej vojne tu bola zriadená miestna škola. Po roku 1968, kedy v Jaklovciach postavili novú školu, kaštieľ osirel. Štátna správa nemala peniaze na potrebnú opravu, preto bol kaštieľ ponúknutý miestnemu jednotnému roľníckemu družstvu (JRD). Po roku 1989 často striedal súkromných vlastníkov, čo sa negatívne prejavilo na jeho stave.
Kým v minulosti bol barokový kaštieľ v Jaklovciach reprezentatívnou dominantou Hnileckej doliny, dnes chátra. Od roku 2001 je jeho majiteľom košická spoločnosť. V poradí ide o tretiu súkromnú spoločnosť, ktorá vlastní túto nehnuteľnosť.
Pôdorys
Barokový kaštieľ z polovice 18. storočia, ktorý bol pôvodne jednopodlažný. V roku 1920 bol prestavaný a rozšírený na poschodový. Hospodárska budova a koniareň sú z druhej polovice 18. storočia. Boli empírovo upravené a po roku 1945 čiastočne prestavané. Počas prvej republiky slúžil kaštieľ ako rekreačné zariadenie pre košickú mestskú smotánku.
Súčasnosť
Kaštieľ je v súčasnosti súkromným vlastníctvom, je v havarijnom stave. Stojí prázdny a s výnimkou vonkajšej obhliadky nie je verejnosti prístupný.
Okolie

V blízkosti obce sa nachádza vodná nádrž Jaklovce, ktorá ponúka možnosti na relax a rybolov.