Hrad Súča

HRAD SÚČA

Ruina hradu Súča patrí do prírodnej rezervácie. Vzácne druhy rastlín a živočíchov v chránenej oblasti, múzeum s expozíciou miestnych krojov, ale aj zvyšky stredovekého hradu. Dolná Súča ponúka zaujímavé možnosti pre všetkých milovníkov prírody, kultúry aj histórie.

Ďalšie názvy: 1318 Zucchan, 1393 castrum Sudcze, 1398 castrum Zudcze, 1429 castrum Sudcza, 1475 Swcza
História
Súčanský hrad postavili v 13. storočí ako pohraničnú strážnu pevnosť. Od počiatku jeho existencie mu patrilo územie dnešnej Dolnej a Hornej Súče.
Významným faktorom, ktorý ovplyvnil dejiny viacerých okolitých obcí v tejto pohraničnej oblasti, bolo práve vybudovanie hradu Súča na vrchu Krásin. K systému považských hradov tak pribudol ďalší, ktorý chránil nielen cestu, ale v historickej literatúre málo známy, ale dôležitý začiatok hraničného prechodu z Uhorska na Moravu. Pôvodný a veľmi starý chotárny názov „Kamenné vráta“ na hraniciach Súče s Hrabovkou a Zlatovcami je toho dôkazom. Vybudovanie strážneho hradu, postaveného na Krásine sa pripisuje trenčianskému županovi Bogomírovi. Hrad i územie okolo menil svojich majiteľov. Počas viac ako dvestoročnej histórie vlastnil hrad aj rod Zápoľských a Stibor z Beckova. V čase vlády najmocnejšieho oligarchu Matúša Čáka patril hrad i s územím Trenčianskemu hradu. 
Osobitný úsek dejín Dolnej Súče tvorí obdobie zemepánov Podmanických. Poslednému majiteľovi - Rafaelovi Podmanickému, bol hrad Súča pre dlžoby a majetkové spory 10. novembra 1549 odobratý a krátko potom sa rozhodlo o osude hradu na Krásine. Mikuláš zo Salmu ho nariadil zbúrať. Z kamennej pevnosti zostali iba nepatrné zvyšky. Odkrytá je časť múru, vidieť môžete bývalú prístupovú cestu a priekopu. Z vrchu je výhľad na Trenčín a okolie.
Pôdorys

Hrad sa skladal z dvoch častí. Horný hrad obsadil vrch a oddelený bol od nižšie položeného predhradia šijovou priekopou. Podľa popisu sa skladal z obytnej budovy s niekoľkými miestnosťami, pivovaru a dielní, ktoré však stáli pravdepodobne už v predhradí. To sa rozkladalo na plošine medzi vrchom a skalou na ktorej je dnes vysielač. Jej zasekaný bok napovedá, že až potiaľto boli hospodárske budovy. Smerom na sever sú medzi stromami stopy po ďalších častiach hradu, ktoré plnili jeho obranný charakter.
Vrch Krasín a Súčanský hrad

Pretiahnutý vápencový dvojvrchol Krasín (516 m n. m.) vypínajúci sa nad obcou Dolná Súča je súčasťou bielokarpatského bradlového pásma. Vďaka krásnemu prírodnému prostrediu, miestami zaujímavým skaliskám, pôsobivému výhľadu, a v neposlednom rade i ľahkej dostupnosti predstavuje ideálne výletné miesto pre všetkých, ktorí majú chuť na krátku a nenáročnú túru. Územie Krasína bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu so 4. stupňom ochrany. Nachádza sa tu množstvo vzácnych skamenelín, zriedkavé druhy fauny i chránená vápnomilná flóra, ktorá je však ohrozovaná nežiaducimi náletovými drevinami, najmä krami.
K zaujímavostiam vrchu patria tiež zvyšky múrov stredovekého Súčanského hradu zaniknutého niekedy v 16. storočí. Tento hrad bol jednou z množstva pevností, ktoré svojho času ovládli známi slovenskí lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanickí. O ich pôsobení – najmä nemilosrdnom zbíjaní každého, kto šiel okolo – dodnes kolujú rôzne povesti.
Rafael Podmanický sa čiastočne zmenil k lepšiemu sobášom s dcérou Adama z Lomnice – Janou. Manželstvo spôsobilo obrat v konaní a myslení chamtivého lúpežného rytiera. Zomrel na popolcovú stredu 23. feb. 1558 (ako 45-roč.) v čase, keď sa pripravoval na výpravu proti Turkom. O mieste posledného odpočinku pána Súče kolovali dohady. Podľa niektorých historikov je pochovaný v Považskej Bystrici a údajne v Dolnej Súči sa nachádza náhrobný kameň.
Povesť

O hrade Súča i rytieroch Podmanických ako zbojníkoch, Krásnom dube, starom historickom chotárnom názve, o Zbojníckej ceste, kolovali medzi ľudom po stáročia rozličné povesti a rozprávania. Ešte v r. 1933 vedela o nich živo rozprávať babka Eva Oriešková :

„Nad Súču stál vysoký skalnatý vrch Krásin. Na samem vrše Krásina kedysi dávno bul drevený zámek, v kerem býval jeden zbojnícky rytýr ze svoju céru. Pod zánkom vjella cesta na Moravu. Rytýr ze svojima pomocníkmi tam dycky chodyl strjéžit, lebo vedel, že tade chodá bohatý kupci ze všelijakú partjekú a s penázmi. Kedy mohel vždy ich o šecko okradel. Kupci sa ho báli a ponosuvali sa na neho, že by ho bolo načim potrestat. Vrchnost preto vyslala cisárske vojsko, aby ho lapili a pojali se sebú na trenčánsky zámek. Ale jemu to gdosi vyzradel a on ušjel.
Ked vojsko táhlo na zámek rytýrová céra akurát naberala vodu do zlatého žbána. Ked počula výstrel, pojal ju veľký strach a žbán jej vypadel od strachu do stunne. Friško vysalla na kona a dala sa uchodyt cez Hornú Súču na Moravu. Jako uchodyla cez hory, pri ceste bul dub a ona sa nan s vlasmi zachytyla. Ftedy povedala: „Dube, dube šak si krásny, ale mne osunný." A ten dub tam ešče čilek stojí a volá sa Krásny dub a tá cesta, na kerej okrádali tých kupcov ešče je a dočilku sa volá Zbojnýcka cesta. A čo sa stalo ze zámkem? Ked tam prišli cisársky, na zánnku už nebul nycht. Ani živá duša. Vojaci tedy zámek zapálili a ten celý pohorel. Preto z neho neny čilek už nyšt poznat, len kúsek muruvanja a mjesto gde bula tá stuňňa."
Súčasnosť
Múry sú zarastené vegetáciou a po budovách ostali len priehlbiny v teréne, naznačujúce ich polohu. Uprostred pichľavej húštiny, ktorá pokrýva hradný vrch sú ukryté aj pozostatky múru z interiéru nejakej budovy a terénne stopy naznačujú rozmiestnenie budov. Na samom vrchu, odkiaľ je pekný výhľad na Trenčín, a okolie, je odkrytá časť múru v hĺbke asi 30 cm miestnymi hľadačmi. Zreteľne je viditeľná aj prístupová cesta, šijová priekopa a stopy po stvabách v predhradí.
Prístup: Zaniknutý hrad sa nachádza na ľavej časti skalnatého vrchu Krasín nad Dolnou Súčou. Na Krasín a k zvyškom Súčanského hradu sa možno dostať po náučnom chodníku z obce Dolná Súča. Túra je nenáročná, zvládnu ju i menej zdatní turisti.