Hrad Vršatec

HRAD VRŠATEC
V Bielych Karpatoch na severozápade Slovenska sa neďaleko obce Pruské naskytne impozantný pohľad na skalné útesy Vršatských brál, v ktorých sa vynímajú pozostatky kráľovského pohraničného hradu Vršatec. Z neveľkých zrúcanín je výborný výhľad na stredné Považie a dolinu rieky Váh v pozadí so Súľovskými a Strážovskými vrchmi. K hradu vedie náučný chodník, viaceré turistické a cykloturistické trasy.
História
Počiatky hradu siahajú do pol. 13. storočia, keď na najvyššom bode brala postavili strážnu vežu, patriacu do skupiny fortifikácií, ktorých úlohou bolo zabezpečovať severozápadné hranice Uhorska. Stál neďaleko Vlárskeho priesmyku, dôležitého priechodu z Uhorska na Moravu. Ako kamenný objekt sa spomína v 14. storočí, keď patril Matúšovi Čákovi.
Postupne vystriedal viacerých majiteľov. V roku 1394 patril Stiborovi zo Stiboríc, 1407 palatínovi Garovi, neskôr kráľovnej Barbore, kráľovnej Alžbete, ako aj viacerým šľachtickým rodinám. Kráľ Matej Korvín daroval hrad v roku 1470 zemanom zo Slopnej, ktorí začali používať prídomok Vršatský a hrad bol súčasťou ich hradného panstva. V 16. storočí rozšírili hrad o ďalšie, nižšie položené predhradie, kde postavili renesančný palác s okrúhlou baštou. V roku 1576 prešiel hrad do rúk spríbuzneného rodu Jakušičovcov. V 17. storočí sa majitelia presťahovali do novopostaveného renesančného kaštieľa v Pruskom.
V roku 1680 hrad vypálilo vojsko a druhýkrát vyhorel za rákócziovského povstania, keď vojaci obsadili hrad a viac ho už neopravili, naopak, na cisársky rozkaz ho v roku 1708 výbuchom demolovali.
            
Pôdorys
Vršatec patrí medzi najvyššie položené hrady u nás. Tvar neprístupného vápencového brala, na ktorom je postavený, predurčil aj jeho podobu. Aj výškový rozdiel medzi jednotlivými časťami hradu – viac ako 90m, zabezpečoval hradu prirodzenú obranu. Najstaršou časťou hradu bola strážna veža, postavená na najvyššom bode brala. Vežu sprístupňovalo schodište vysekané v skale a skalný tunel. Súčasťou horného hradu boli aj obytné priestory pre pánov. K členitému terénu s rôznymi výškovými úrovňami pristavali ďalšie predhradie na nižšej terase. Pod horným hradom bola delová bašta, chrániaca hrad od prístupu. Najrozsiahlejší bol najnovší dolný hrad zo 16. storočia. Nad vstupnou bránou bola strážnica a miestnosti pre hradnú posádku. Hrad mal vlastnú pekáreň a varilo sa tu aj pivo. V podzemiach boli rozsiahle pivnice na víno a hrad mal aj koniareň a sklad obilia. Na mierne vyvýšenom a rovnom mieste stál renesančný palác. Obranu tvorili bašty v hradnom múre a polkruhová bašta pri vstupe a samotné hradné múry.
Povesť
K hradu sa viaže povesť o vernom kastelánovi, ktorý si odsekol nohu, aby svojmu pánovi umožnil oslobodiť sa z tatárskeho zajatia, kde boli spoločne väznení s nohami spútanými reťazami.  
Súčasnosť
Z hradu sa zachovali len zvyšky paláca na dolnom nádvorí a veže na hornom hrade, ako aj nepatrné zvyšky múrov bývalého opevnenia. Patrná je aj plošina kde stála delová bašta. Vedú k nej schody zasekané do skaly a úzky chodníček popri skale. Z obytných častí v hornom hrade sa zachovala klenbová pivnica zasekaná čiastočne do skaly. Fragmenty veže v hornom hrade trpia vymŕzaním vody v murive a najrýchlejšie sa rozpadáva polkruhová bašta pri vstupe do hradu. Hradu nepomáha ani mohutný ihličnatý les, ktorý prerastá dolný hrad a v ktorom sa stráca aj to, čo sa z hradu ako tak zachovalo.
O hrad sa stará a o jeho záchranu sa pokúša Historicko-astronomická spoločnosť. Hrad je však súčasťou CHKO a preto akákoľvek činnosť a aj výrub hrad ohrozujúcich stromov nie je možný.
Prístup: autom do obce Vršatské Podhradie, odtiaľ pešo po modrej značke asi 10 minút