Tekovské múzeum

Tekovské múzeum

Tekovské múzeum v Leviciach vzniklo zásluhou vrábeľského poštmajstra Jozefa Nécseyho, ktorý daroval mestu v roku 1927 svoju rozsiahlu zbierku. Múzeum potom postupne dopĺňalo túto zbierku archeologických a národopisných predmetov, obrazov, rodinného archívu a kníh.
Prvým sídlom múzea bolo druhé poschodie mestského domu, kde prvý správca múzea, profesor učiteľského ústavu v Leviciach Eugen Kriek, v priebehu jedného roka nainštaloval aj prvú expozíciu pod názvom Nécseyho izba. V priebehu ďalších rokov sa zbierka múzea postupne rozrastala o dary obyvateľov mesta a širokého okolia, škôl a rôznych inštitúcií. Najväčším prínosom pre múzeum v tomto období boli muzeálne pamiatky bývalého piaristického gymnázia a zbierky od afrického cestovateľa Kolomana Kittenbergera, rodáka z Levíc.

Tekovské múzeum v Leviciach sídli od roku 1958 v Kapitánskej budove, kde boli do roku 1982 stále expozície vlastivedného charakteru. Od roku 1982 - 1998 prebiehala rozsiahla rekonštrukcia budovy. 15. mája roku 2001 v nej bola otvorená 1. časť stálej expozície venovaná histórii lekárnictva a hradu a daná do prevádzky Galéria Jozefa Nécseyho, ktorá je vstupnou bránou do stálej expozície. Postupne boli pre verejnosť otvorené stále expozície venované archeologickým lokalitám v regióne, spoločenskému životu v meste Levice a remeslám, Augustu 1968 prostredníctvom fotografií Ladislava Bielika a Ľudovému odevu.

Od roku 1987 sa využíva pre potreby múzea aj Dóboovský kaštieľ, v ktorom sa organizujú rôznorodé výstavy. Tento kaštieľ dal postaviť v roku 1571 na dolnom nádvorí gotického hradu z konca 13. a začiatku 14. storočia, župan Tekovskej stolice Štefan Dobó.
Múzeum vlastivedného charakteru sa v rámci špecializácie zameriava na národopisný a prírodovedný výskum. Zbernou oblasťou pre prírodné vedy je územie východnej časti Podunajskej pahorkatiny, Štiavnické vrchy, juhozápadné svahy Pohronského Inovca a západné svahy Krupinskej planiny, pre národopis vymedzuje zbernú oblasť územie južnej časti bývalej Tekovskej župy a západného Hontu.

Tekovské múzeum v Leviciach slávnostne otvorilo v časti stálej expozície v Kapitánskej budove v hradnom areáli koncertnú sálu. Jej akustické riešenie zodpovedá najnovším trendom v tejto oblasti, jej nádherný vzhľad dopĺňajú obrazy zo zbierkového fondu múzea so zameraním na historické osobnosti a históriu mesta Levíc. Organizujú sa v nej rôznorodé odborné podujatia, koncertov vážnej hudby a je možnosť aj svadobného obradu.

Juhozápadná bašta - amfiteáter
Amfiteáter slúži na organizovanie rôznorodých kultúrnych podujatí, ktoré súvisia s historickým charakterom hradného areálu.
Levické hradné slávnosti

Tekovské múzeum v Leviciach v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Leviciach už päť rokov organizuje začiatkom júna levické hradné slávnosti v hradnom areáli a priľahlom parku. Ide o celomestské slávnosti s voľným vstupom pre obyvateľov mesta Levíc, ktoré sa zameriavajú na prehliadku remesiel, scénické stvárňovanie historických tém, vystúpenia hudobných skupín a detských divadiel.

Medzinárodný deň múzei - Týždeň v múzeu a Noc múzeí a galérií

Tekovské múzeum v Leviciach od začiatku 90. rokov 20. storočia pri príležitosti sviatku múzejníkov organizuje kultúrno-výchovné podujatia. Na začiatku to bolo kultúrne dopoludnie pre žiakov základných a stredných škôl v okrese Levice. Toto sa rozšírilo na celý týždeň a končí celoeurópskym a celoslovenským podujatím Noc múzeí a galérií. Pravidelne sa na ňich predstavujú folklórne, tanečné a hudobné súbory zo základných a stredných škôl z regiónu, základnej umeleckej školy v Leviciach, profesionálne súbory zamerané na detského diváka a vystupenia skupín historického šermu, netradičné sprevádzanie študentami PaSA v Leviciach, prednášky rôznorodého zamerania, tvorivé dielne ale aj "ulička tradičných remesiel", šťastná loptička, predaj propagačného materiálu,a aktuálne výstavy vo výstavných priestoroch múzea. Od roku 2015 sa Noc múzeí a galérií okrem hradného areálu org anizuje aj vo vysunutej expozícii Vodný mlyn Bohunice.

EXPOZÍCIE:

História lekárnictva a hradu
Prvá časť je venovaná histórii lekárnictva v regióne. To má bohatú históriu, veď prvá lekáreň " K čiernemu orlovi " v Leviciach bola založená už v roku 1664 po vyhnaní Turkov z mesta. Ide vlastne o rekonštrukciu pôvodnej expozície z konca 70. rokov 20. storočia, umiestenú dokonca v tých istých častiach Kapitánskej budovy. Základom je originálny lekárenský nábytok z officíny bývalej levickej lekárne "Koruna ", z roku 1823.
Verejnosti boli sprístupnené aj ďalšie dva priestory, ktoré do začatia rekonštrukcie v roku 1982 slúžili ako depozity zbierkových predmetov. V nich je na oprávnený tlak verejnosti umiestená časť stálej expozície venovaná histórii hradu, nakoľko múzeum sídli v najvýznamnejšej kultúrnej pamiatke na území mesta Levice a to je areál levického hradu. V prvej miestnosti prostredníctvom faktografických a obrazových údajov sú zachytené najvýznamnejšie medzníky v histórii hradu od prvej písomnej správy z roku 1318 až po rok 1958, keď sa sídlom múzea stáva hradný areál. V druhej časti je nainštalovaná malá "galéria " palných a chladných zbraní, časť konského postroja a jednotlivé časti zbroja, ktoré používali počas bohatej histórie vojská nachádzajúce sa na hrade.

Archeológia
Dňa 13.10.2003 Tekovské múzeum v Leviciach slávnostne otvorilo II. časť stálej expozície - Archeológia - v Kapitánskej budove v hradnom areáli v Leviciach. Táto je zameraná na vývoj spoločnosti od doby kamenej až po včasný stredovek v regióne pôsobenia Tekovského múzea s prihliadnutím na kultúry, ktoré sú pomenované podla nálezísk z okresu Levice.
Ide o želiezovskú, maďarovskú a čakanskú kultúru. Návštevník má možnosť okrem iného vzhliadnuť kosti a fragmenty kla mamuta zo Zalaby, štiepanú industriu, pracovné náradie z parohoviny, kostí, kameňa, mede a bronzu, antropomorfné plastiky z Levíc a Santovky, plochý idol ženy z Levíc, bochníkový idol zo Šaroviec, zoomorfné dózičky zo Santovky, hlinené nádoby rôzneho tvaru, veľkosti a prevedenia z obdobia lengyelskej, bádenskej, želiezovskej, čakanskej, maďarovskej a keltskej kultúry, bronzové ihlice, náušnice, puklice, sekerky, dláta, bronzový meč, kosák a nožík, hlinené prasleny a lyžice, kostené ihlice, fragmenty „ rímskeho skla“, hlinené a bronzové lampičky, sklenené a jantárové perly a sklenený pohár zo Šaroviec.
Expozícia je vhodne doplnená modelmi pravekej „vŕtačky“, chaty z doby kamenej, ručného hrnčiarskeho kruhu a románskych stavieb z „ Baratky“ - prvej osady na území mesta Levíc a pokusmi o rekonštrukciu hroba skrčenca s milodarmi a interieru chaty z doby bronzovej.

Spoločenský život a cechy
Dňa 12. decembra 2006 bola slávnostne otvorená III. časť stálej expozície pod názvom Spoločenský život a cechy. Návštevník má možnosť oboznámiť sa s bohatou históriou spolkov na pôde mesta Levice od poslednej tretiny 19. storočia po II. svetovú vojnu - Levický spevokol "Dalárda", Živena - spolok slovenských žien, Levický ženský spolok, Ústav milosrdných sestier, Čitateľský spolok živnostníkov, Ženský izraelitský spolok, Spolok Reviczkého. Veľká pozornosť je venovaná rodine Schoellerovcov, ktorá má veľkú zásluhu na rozvoji celého regiónu. Táto časť je doplnená dobovým nábytkom zo začiatku 20. storočia, sklom, porcelánom, predmetami osobného charakteru, ktoré používali dámy a páni.
Časť cechy je zameraná na históriu cechov a remesiel v regióne. Sú tu vystavované originálne cechové listiny z druhej polovice 19. storočia, pracovné knižky, denník bátovských čižmárov z konca 17.storočia, denník garbiarskeho cechu, predpisy pre cechy a remeselné spolky z roku 1813, vývesné znaky, pečatidlá jednotlivých cechov - najstaršie je z roku 1595, nákončie žrde kostolnej zástavy čižmárskeho cechu. Lákadlom pre návštevníkov je dielňa čižmárov s pôvodným náradím. V závere sa návštevník môže oboznámiť s najznámejším remeslom v regióne - pukanským hrnčiarstvom a jeho nádhernými výrobkami.

Ladislav Bielik - August 1968
Stála expozícia má ambíciu priblížiť historické udalosti z 21. augusta 1968 v Bratislave prostredníctvom Bielikových fotografií, rodáka z Levíc. V prvej z miestnosti sa sprostredkováva silný autentický zážitok formou netradičnej inštalácie. Zachované Bielikové negatívy - 40 kinofilmových pásov obsahujúcich spolu 187 naexponovaných políčok formátu 24 x 36 mm zväčšených vo forme fotografických kontaktov vrátane kinofilmovej perforácie ponúkne návštevníkovi expresívny fotografický dokument bez selekcie. Pocit tmavej komory oblepenej po obvode kontaktmi v plnom dvojzmysle slovného spojenia - Vojenská moc verzus Sloboda.
V druhej miestnosti sa prezentuje najznámejšia slovenská fotografia - Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom ( zaradená medzi 100 najznámejších svetových fotografií 20. storočia ). Samozrejme návštevník múzea tu dostane aj ďaľšie informácie, hlavné témy sú : Ľudský príbeh, Príbeh fotografa Ladislava Bielika, rodáka z Levíc, Príbeh fotografie Čierne dni, Smena mimoriadne vydanie mládežníckeho denníka Smena zo dňa 22. augusta 1968, Bielik a Levice - Fakty, dokumenty a podklady o rodine Bielik v Leviciach.
Súčaťou je aj prezentácia dobových dokumentov na LCD obrazovkách.

Ľudový odev
Národopisná časť stálej expozície prezentuje ľudový odev piatich odevných mikroregiónov levického okresu – „čiľejkárski“, kozárovský, žemberovský, dolno-pohronský a dolno-poipliansky. Ten je prezentovaný na figurínach umiestnených na pódiu. Samostatné miesto v expozícii majú ručníky a čepce z odevných mikroregiónov okresu a ľudové šperky, ktoré sa nosili na sviatočnom odeve, či už vo väčšej alebo menšej miere.
V expozícii sa nachádzajú aj šperky, ktoré nepochádzajú z nášho regiónu, ale od zakladateľa múzea Jozefa Nécseyho a pochádzajú z iných častí Slovenka i južnej Európy. Taktiež sú tu šperky novodobé, ktorých výrobcovia sa inšpirovali tradičnými motívmi. Vo výstupnej časti stálej expozície je vytvorený priestor pre „Predmet mesiaca“. Celá expozícia je doplnená dobovými fotografiami.

Tekovské múzeum - vysunuté expozície:
- Skalné obydlia Brhlovce
- Vodný mlyn Bohunice