ZÁMOK TOPOĽČIANKY
Pýchou obce Topoľčianky, ktorá leží severne od Zlatých Moraviec na západnom Slovensku pod úpätím Tribeča, je rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zasadený klasicistický kaštieľ vytvárajúci južné krídlo historického objektu staršieho zámku.
História
Za rodný list Topoľčianok sa považuje listina obchôdzky majetkov nitrianskej kapituly z roku 1293, kde obec figuruje pod názvom TOPOLCHEN PARVUM. Prvým zemepánom a zakladateľom rodu pánov z Topoľčianok bol comes Haslav. V roku 1990 sa uskutočnil na nádvorí zámku archeologický výskum, ktorý odokryl niekoľko vrstiev oveľa staršieho osídlenia tejto lokality. Objavil aj základy najstaršej kamennej architektúry z 13. storočia a zo storočí nasledujúcich, keď sa k pôvodnej stavbe pristavovali ďalšie časti podľa potrieb obrany pevnosti. Od roku 1561 boli Topoľčianky na takmer 200 rokov sídlom Tekovskej župy a pevnosť hrala dôležitú úlohu v obrane proti Turkom. Vtedajší jej majiteľ Ján Topoľčiansky, zvaný Turkobijca, ju dal prestavať na starých základoch. V polovici 17. storočia uskutočnil poslednú väčšiu stavebnú úpravu renesančného zámku gróf Ladislav Rákoczi spolu so svojou manželkou Alžbetou, rod. Grófkou Bánffy, o čom svedčí ich aliančný erb nad východnou bránou vstupu do zámku s latinským nápisom z roku 1662.
V polovici 18. storočia za vlády kráľovnej Márie Terézie sa stali majiteľmi zámku a celého panstva grófi Keglevichovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1890. Tretí tunajší gróf Ján Keglevich, tekovský župan, dal začiatkom 19. storočia zbúrať južné renesančné krídlo zámku a v rokoch 1818 – 1825 postavil na jeho mieste klasicistický trakt podľa projektu viedenského architekta Alojza Pichla. Toto klasicistické krídlo kaštieľa sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku.
Pôvodne tu stál gotický vodný hrad a neskôr renesančná pevnosť. Začiatkom 19. storočia dal vtedajší majiteľ gróf Ján Keglevich zbúrať južné renesančné krídlo zámku a na jeho mieste postavil klasicistický trakt, ktorý sa považuje za jeden z najkrajších a najčistejších architektonických prejavov klasicizmu na Slovensku.
Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. V tomto období sa uskutočnila aj zatiaľ posledná väčšia stavebná úprava troch renesančných krídel celého objektu. Do Topoľčianok mimoriadne rád pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T.G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval.
Súčasnosť
Z klasicistického zámockého krídla sa postupne stalo múzeum. Jeho návštevníci môžu obdivovať bohatú knižnicu s vyše 14-tisíc zväzkami, ktorá je jednou z mála zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Pozornosť si zaslúži aj dobový interiér a vzácny nábytok zo 16. až 19. storočia s prekrásnou obrazovou výzdobou a so zbierkami keramiky a porcelánu (ide o jednu z najväčších zbierok keramiky na Slovensku).
Tri renesančné krídla zámku s manzardovou nadstavbou slúžia v súčasnosti ako hotelová časť. Koncom júla 2008 sa začala rozsiahla rekonštrukcia ubytovacej časti hotela.