Uhrovský hrad

UHROVSKÝ HRAD

Zrúcaniny hradu vypínajúce sa vo výške 591 metrov nad morom, na bočnom hrebeni Nitrických vrchov (časť Strážovských vrchov), neďaleko obce Uhrovské Podhradie v ťažšie dostupnom teréne.
Tento hrad sa vďaka neveľmi strategickej polohe obyčajne nestával dejiskom ľútych bojov, ktoré v pravidelných intervaloch zachvacovali krajinu, a tak je dnes pomerne dobre zachovaný. Nachádza sa na ňom množstvo cenných architektonických detailov. Prednosťou Uhroveckej tvrdze je i strhujúci panoramatický výhľad na okolité šíre horstvá, ktorému podľahne nejeden návštevník.
Tento výhľad evidentne dopomohol aj istej odvážnej hradnej panej, ktorá podľa legendy v čase tureckého obliehania rozpoznala v hustom nepriateľskom šíku veliteľa a jedinou presnou strelou ho odpravila na onen svet. Turci zdesení umením tunajších žien nečakali, kým po nich začnú páliť muži, lež vzali nohy na plecia a viac sa v týchto končinách neukázali. Kto sa dnes rozhodne pre výlet na Uhrovecký hrad, nemal by vynechať návštevu múzea – rodného domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka – v neďalekej obci Uhrovec. Za vzhliadnutie stojí i blízky Jankov vŕšok s pamätníkom SNP.
História
Neskororománsky hrad vznikol pravdepodobne medzi rokmi 1251 až 1293. Možno predpokladať, že na stavebnom vývoji hradu sa podieľal Matúš Čák, ktorý ho v roku 1295 prevzal od Petra, syna Bašu.
V roku 1389 daroval hrad a rozľahlé majetky cisár Žigmund Ctiborovi zo Ctiboríc, najbohatšiemu magnátovi západného Slovenska, ktorý hrad rozšíril.

V 15. a 16. storočí sa viedli o hrad majetkovoprávne spory a často menil majiteľov, až napokon pripadol Zayovcom. Pre hrad začalo obdobie hospodárskej aktivity, čo sa opäť prejavilo na stavebných úpravách hradu. V období renesancie stál hrad bokom od centier veľkých bojových akcií. Vyhli sa mu turecké výboje, aj vnútorné nepokoje, ktoré ťažko postihli okolité teritórium. Zayovci sústredili svoj život do pohodlného, monumentálne upraveného kaštieľa v Uhrovci a na hrade udržiavali iba strážne a hospodárske objekty. Hrad postupne pustol a menil sa na ruinu. V 18. storočí postupne strácal význam, pretože tu už majitelia trvalo nesídlili.

Najstaršie hradné stavby sa sústredili okolo trojuholníkového nádvoria na vybiehajúcom skalnom ostrohu. Nádvorie bolo sprístupnené bránou, ktorú chránila veža. K mohutnému románskemu palácu, ktorý dominoval priestoru, pristavili hradnú kaplnku a vysunuli ju na okraj strmého brala. Opevnenie, ako aj základnú románsku dispozíciu nezotrel ani ďalší čulý stavebný ruch v nasledovných storočiach.

V 14. storočí postavil Ctibor na severozápadnej strane nádvoria nový gotický palác. Ďalší majitelia Zayovci posilnili v 16. storočí dolné nádvorie dvojicou okrúhlych náročných bášt, čím ho premenili na predhradie, ktoré sa stalo ťažiskom obrany. Nachádzali sa tu aj hospodárske budovy hradu. Sem ústil aj prístupový most na pilieroch, vedúci nad terénnou priehlbňou, využitou na obranu.
Súčasnosť
Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva bola založená za účelom aktívne prispievať k záchrane, využívaniu a zhodnocovaniu kultúrneho dedičstva. Jedným z jej dlhodobých aktivít je projekt dokumentácie a záchrany zrúcanín slovenských hradov. Hradu je venovaná špeciálna pozornosť najmä pre jeho mimoriadne architektonické kvality. Napriek svojej „neznámosti“ priťahuje množstvo návštevníkov a pozornosť odborníkov.