Renesančný kaštieľ Klátova Nová Ves

RENESANČNÝ KAŠTIEĽ KLÁTOVA NOVÁ VES

Drobný renesančný kaštieľ z konca 16. storočia. Adaptovaný na sýpku, neskôr na spoločenskú budovu. Malý opevnený kaštieľ - tvŕdza sa nachádza hneď vedľa hlavnej cesty v centre obce a reprezentuje malé opevnené sídlo miestnych zemanov. V súčasnosti sa tu nachádza obradná sieň.
História
Ide o dvojpodlažnú renesančnú stavbu obdĺžnikového pôdorysu (15 x 8,7 m) s nárožnými valcovými baštami, ktorej datovanie do 2. polovice 16. storočia potvrdili hĺbkové výskumy realizované v rokoch 1973 - 1974. Jej výstavbu tak možno spájať s Novoveskovcami, ktorí boli vtedajšími majiteľmi obce. Vstup do objektu sa nachádzal v strede východného priečelia a ústil do trojpriestorového prízemia s kamennou dlažbou. Krajné miestnosti prízemia boli zaklenuté valenými lunetovými klenbami. Zo strednej miestnosti viedlo cez trámový strop jedno schodisko na poschodie a druhé kamenné schodisko do klenutej pivnice. Zaklenuté boli aj priestory na poschodí stavby, pričom všetky miestnosti boli presvetlené malými okienkami so segmentovými záklenkami. Zaujímavým prvkom tvŕdze sú nárožné bašty, ktoré v prípade ohrozenia zabezpečovali obranu objektu.
Pre tento účel sa na prízemí všetkých bášt nachádzali tzv. kľúčové strieľne určené pre ručné palné zbrane. Všetky strieľne boli vyhotovené z tehlových tvárnic a boli ojedinelo vybavené dvojicou prieduchov ústiacich na fasáde a zabezpečujúcich vetranie strelných splodín. S takýmito dômyselnými prvkami strieľní sa na obranných stavbách stretávame zriedka a vo vidieckom prostredí len výnimočne. To spolu s ucelenou zachovanosťou predurčuje zaradiť pamiatku k vysoko hodnotným reprezentantom vidieckych renesančných opevnených sídiel. Doterajšie výskumy nedoložili žiadne ďalšie vonkajšie opevnenie tvŕdze (priekopu či obvodový múr)  a je celkom možné, že stavba bola obkolesená len jednoduchým dreveným plotom (palisádou), ktorý zanikol bez stôp. V bezprostrednom okolí stavby bolo archeologickým výskumom preukázané osídlenie lokality už v 7. až 6. storočí pred Kr. ľudom tzv. lužickej kultúry.
K neskorším výrazným úpravám stavby došlo po požiari niekedy na začiatku  19. storočia, keď bol objekt adaptovaný na pivovar a neskôr sýpku. V rámci týchto úprav boli asanované vnútorné deliace steny i klenby a pôvodné okná boli zväčšené. Zo západnej strany bol objekt navyše rozšírený o hospodársku prístavbu, upravovanú aj v 20. storočí. K jej asanovaniu došlo v roku 1973, a to v súvislosti s pamiatkovou obnovou tvŕdze. Vzápätí realizovaná rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky zastavila jej postupné chátranie a umožnila nové využitie pre kultúrno - spoločenské účely obce. Dnes sa tu nachádza obradná sieň (apríl 2004).