Michalov hrad

MICHALOV HRAD

Nepatrné zvyšky hradu sa nachádzajú na bralnatom bočnom hrebeni Tribečských vrchov, neďaleko od cesty Zlaté Moravce - Partizánske, 540,9 m.n.m. Zanikol pred rokom 1293.
Na Michalovom vrchu stálo už v dobe laténskej hradisko. Hrad tu vynikol v 11. storočí, vtedy pravdepodobne ešte z nasucho kladených kameňov. Na prelome 12. a 13. storočia bol hrad prebudovaný. Vznikla mohutná až päť metrov široká hradba, ktorá obkolesovala celý areál. V severnej časti vznikol objekt obdĺžnikového pôdorysu (13,6x10 m.) a na opačnej strane druhá stavba (12x11 m.). Tento hrad zanikol na začiatku 14. storočia. V nepokojnom 15. storočí bola obnovená obdĺžniková budova, ktorú od zbytku areálu oddelili priekopou. Táto pevnosť bola zakreslená pod názvom Mihalow do najstaršej mapy Uhorska z roku 1528.
História
Strategicky výhodná poloha nad rozhraním Nitrianskej a Tekovskej župy umožňovala kontrolu horského prechodu z údolia Žitavy na Hornú Nitru. Michalov hrad postavili v 11. storočí na mieste pravekého hradiska. Bol jednoduchý, stavebným materiálom bol kameň kladený bez použitia malty, nasucho. Tento hrad, nazývaný aj hrad Uherce, si udržal významné postavenie aj v 12. storočí, kedy sa nanovo opevnil. Na rozhraní 12. a 13. stor. hradisko prebudovali postavením elipsovitej kamennej hradby (120 × 26 m) a dvoch vnútorných bášt (severná, južná).
Z bášt (severná 13,5 x 10 m, južná 12 - 11 m) sa zachovali iba málo prečnievajúce zvyšky. Stavebná technika a mohutnosť múrov sa pozoruhodne vyníma z toho, čo sa doteraz vedelo o stavbe kamenných hradov pred tatárskym vpádom. Elipsovitá hradba široká 4 metre sa skladala z dvoch rovnobežných murov spojených v celok výplňou z nabitej hliny a na zúžených koncoch čneli dve pevné bašty (pri južnej bola do skalného podložia zahĺbená cisterna na vodu).
Výstavbou neďalekého hradu Hrušov starší Michalov strácal svoje opodstatnenie. Zánik významu hradu súvisí aj s rozkladom královských majetkov v 13. storočí a aj po tatárskom vpáde. Tunajšie majetky sa dostali do držby rodu Čákovcov. Začiatko 14. storočia už rozrumenný hrad Michalov už celkom stratil význam a tým aj možnosť obnovy. Na rozhraní 13. a 14. stor. sa opevnenie zmenšilo iba na severnú baštu, po zrumení hradby oddelenú od ostatného areálu hradu novšou hlbokou priekopou. Azda z roku 1321 je o hrade posledná písomná zmienka - zaujatie hradov na na severnom Ponitrí županom Omodejom pre kráľa Karola Roberta (mohlo ísť aj o hrad Uhrovec).

Na rozhraní 13. a 14. storočia hrad vyhorel a opevnenie bolo obnovené iba okolo severnej bašty (oddelenú od ostatného areálu hradu novšou hlbokou priekopou). Pravdepodobne už v priebehu 14. storočia Michalov hrad zaniká. Nezostalo po ňom prakticky nič, len v najvyššom bode v skale vytesaná vnútorná stena a miestami málo zreteľné stopy valu. Aj niekdajšie vynikajúce výhľady čiastočne zakrýva rastúca stromová vegetácia.
Počas archeologického výskumu sa zistilo, že zaniknutý hrad svojou rozlohou 112 x 25 metrov patril v tej dobe medzi najväčšie na Slovensku. Asi 500 m pod Michalovým vrchom sa nachádza zrúcanina bývalého benediktínskeho kláštora. Podľa historických záznamov to bola pôvodne románska stavba, neskoršie renesančno-barokový kostol zasvätený sv.Michalovi. Púťová tradícia na toto miesto sa zachovala až do 19.storočia.
Prístup: Z Ondrašovej - Autobusom z Partizánskeho cez Veľké Uherce a Kolačno na konečnú do Ondrašovej. Odtiaľ pokračujeme neznačkovanou lesnou cestou hore dolinou (vľavo Michalov vrch) až na hrebeň po križovatku s . Doľava a popri plote zvernice 500-1000 metrov a znova vľavo vyšlapaným chodníkom bočným hrebienkom na Michalov vrch. Výstup trvá asi hodinu.
Zo sedla Vrchhora - Autobusom z Partizánskeho alebo Zlatých Moraviec na zastávku Vrchhora. Po k horárni Vrchhora (blízko zrúcanina renesančného kostola a barokovej kaplnky). Asi 100-200 metrov ďalej zabočíme vpravo na Michalov vrch.