Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa je jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách. Patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. Hoci záujem o prírodné pozoruhodnosti jaskyne pretrváva už 125 rokov, zákonitosti jej vytvárania sa doteraz úplne neobjasnili.
Prehliadková trasa
Prehliadkový okruh má dĺžku 1370 m s prevýšením 125 m, na trase je 860 schodov. Pobyt v jaskyni trvá asi 70 min. Teplota v jaskyni sa pohybuje od 5 do 6,3°C.

Počas prehliadky jaskyne môže návštevník obdivovať sintrové vodopády, pagodovité stalagmity, jazierka a mnohé ďalšie formy jaskynnej výzdoby. Jedna zo zastávok na prehliadkovej trase je v Hudobnej sieni, ktorá dostala pomenovanie podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka. V tejto sieni sa pre jej výborné akustické podmienky organizovali hudobné koncerty reprodukovanej klasickej hudby.

Poloha

Nachádza sa na severnom svahu Kobylieho vrchu vo východnej časti Belianskych Tatier. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry na území Tatranského národného parku.
Prístup k jaskyni

Lesná cesta k Belianskej jaskyni vedie z obce Tatranská Kotlina, niekoľko kilometrov severovýchodne od Tatranskej Lomnice. K vchodu v nadmorskej výške 890 m vedie náučný chodník s dĺžkou asi 1000 m, ktorý prekonáva výškový rozdiel 122 m. Výstup trvá asi 25 min.

História

Vchod do jaskyne je známy oddávna. Vstupné časti jaskyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia, o čom svedčia nápisy ich mien na skalných stenách. Na dlhé roky však zostali utajené. Vstupný otvor opätovne našli L. Gulden a zlatokop Fabry v roku 1826. Elektricky osvetlená je od roku 1896. V roku 1926 K. Piovarcsy, G. Gabriel a ďalší členovia Karpatského spolku objavili nové priestory v okolí Zbojníckej komory a Hudobnej siene. Balvanitú chodbu, Stĺpový dóm a otvor priepasti Peklo objavil P. Klepáč v roku 1935. Rozsiahle rekonštrukčné práce v jaskyni sa uskutočnili v 50. rokoch minulého storočia a v rokoch 1979 – 1980 sa prehliadková trasa upravila prerážkou medzi Hlinenou chodbou a Dómom trosiek.

V posledných rokoch sa jaskyňa využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty. V súčasnosti je sprístupnených vyše 1000 m s prevýšením +125 m.