Múzeum v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
V súčasnosti má múzeum tri objekty: Kežmarský hrad, Expozícia meštianskej bytovej kultúry a Meštiansky dom využívaný ako výstavná sieň.

Kežmarský hrad

Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1463. Staviteľmi a prvými majiteľmi hradu boli bratia Imrich a Štefan Zápoľský. V roku 1528 ich vystriedala rodina Lasky, v roku 1571 Ján Rueber a v rokoch 1579 – 1684 ho vlastnili štyri generácie rodiny Thököly. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber a v roku 1702 ho odkúpilo mesto Kežmarok.

V 2. pol. 19. stor. sa objavili prvé snahy o opravu hradu a zriadenie múzea v ňom, no k uskutočneniu tejto myšlienky došlo až v 1. pol. 20. stor. Prvé expozície tu boli otvorené v roku 1931. V súčasnosti sú v ňom sprístupnené historické expozície, dokumentujúce vývoj Kežmarku a okolia. Samostatné expozičné celky predstavujú praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta v 13. až 19. storočí, Kežmarský strelecký spolok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov, MUDr. Vojtecha Alexandra – zakladateľa röntgenológie v Uhorsku, dejiny Kežmarku v 19. a 20. storočí, historické portréty zo zbierok múzea, vzťah Kežmarčanov k  Vysokým Tatrám, Rodina Thököly, Židovská komunita v Kežmarku. Prehliadka areálu hradu je spojená s návštevou hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže.

Expozícia historických vozidiel

V novootvorenej expozícii historických vozidiel a hasičskej techniky môžete vidieť unikátne autá a motorky, zapožičané od členov Veteran Car klubu z Popradu a zo zbierky Múzea v Kežmarku. V expozícii sa nachádzajú napríklad Praga Alpha Phaeton, v ktorej Tomáš Baťa cestoval po okolí mesta Poprad, keď hľadal miesto pre svoju novú "fabriku", vybudovanú vo Svite. Unikátne hasičské auto Škoda 154 (1929), jediné svojho druhu v Európe, Škoda Popular (1937 - 1938) a mnohé iné.

Expozícia bytovej kultúry

V meštianskom dome na Hlavnom námestí 55 je prístupná expozícia meštianskej bytovej kultúry na Spiši. Táto ojedinelá expozícia na území Slovenska predstavuje umelecko – remeselné exponáty od 17. storočia, ale jej základ tvoria súčasti meštianskeho bytového interiéru 19. storočia. Vystavené sú zbierkové predmety dokumentujúce kultúru bývania movitejších meštianskych prípadne šľachtických vrstiev od polovice 17. storočia po koniec 19. storočia. Zámerom inštalácie bolo evokovať dobové interiéry a vytvoriť tak reprezentatívny prierez vo všetkých oblastiach bývania (kuchynská a jedálenská časť, salóny, spálňa).

Stále expozície hradu:

Cechy a remeslá - V Kežmarku existovalo 36 samostatných cechov (uzavretých remeselných spoločenstiev), v expozícii nájdete používané pracovné náradia, vývesné štíty jednotlivých cechov a mnoho iných.

Radničná miestnosť - Miestnosť obsahuje časti zariadenia z niekdajšej kežmarskej radnice a symbolov privilégií mesta Kežmarok.

Expozícia zbraní - Vystavené máme strelné zbrane - kuše, hákovnice i pištole, ale aj rôzne druhy chladných zbraní - meče, dýky, spolu s brneniami.

Strelecký spolok - Expozícia streleckého "bratstva" v Kežmarku, ktoré vzniklo v roku 1510.

Rodina Thokoly

Lekáreň - Expozícia venovaná spolku spišských lekárov a lekárnikov, zariadenie a vybavenie lekárne, ktorá pôvodne pochádza zo susednej obce Ľubica z 19. - 20. storočia.

Život a dielo Dr. Alexandra - Dr. Vojtech Alexander (1857 - 1916), ktorý si ako prvý lekár na Slovensku zaobstaral rontgenovy prístroj a vo významnej miere prispel k výskumu vynálezu "X" lúčov.

Hladomorňa, vyhliadková veža - pripomína nešťastný osud bohatej hradnej panej Beaty Laskej, ktorú dal jej manžel Albert Lasky uväzniť. Vyhliadková veža poskytuje nádherný výhľad na mesto a Vysoké Tatry.

Kežmarok v 19. a začiatkom 20. storočia - Expozícia dokumentuje politický rozvoj počas revolučných rokov 1848 - 1849; hospodársky rozvoj mesta - prvé priemyselné podniky v meste; kultúru, spoločenský život a školstvo; históriu vývoja židovskej časti populácie mesta.

Galéria - Historické portréty z tvorby spišských maliarov, zo zbierok múzea.
Hradná kaplnka - Baroková hradná kaplnka, ktorú postavili pre  Máriu Gyulaffy v rokoch 1657 - 1658. Umrela ako 22-ročná, bola pochovaná v  hrobke hradnej kaplnky. Traduje sa, že z hrobky viedol únikový tunel do kaštieľa v Strážkach.

Kežmarok a Vysoké Tatry - Expozícia je venovaná vzťahom Kežmarčanov k Tatrám, začiatky horskej turistiky, ale i osídlenie regiónu pod Tatrami.