KEŽMARSKÝ HRAD
Dominantou podtatranského mesta Kežmarok je Kežmarský hrad, ktorý sa zapísal do dejín tatranskej turistiky ako východisko prvého známeho turistického výletu do Vysokých Tatier. Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1463. Staviteľmi a prvými majiteľmi hradu boli bratia Imrich a Štefan Zápoľský. V roku 1528 ich vystriedala rodina Lasky, v roku 1571 Ján Rueber a v rokoch 1579 – 1684 ho vlastnili štyri generácie rodiny Thököly. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber a v roku 1702 ho odkúpilo mesto Kežmarok.
História
Hradný komplex mestského typu vznikol za účelom obrany mesta v roku 1463 na rozvalinách stredovekej osady Svätá Alžbeta. Najstaršia podoba hradu, ktorú mu dali Imrich a Ján Zápoľskí, bola gotická. Súčasnú prevažne renesančnú podobu Kežmarský hrad nadobudol po rozsiahlej viacetapovej prestavbe v rokoch 1572 až 1624. Posledné prestavby hradu zabezpečili Thökölyovci, ktorí do Kežmarku pozvali talianskych kamenárov, murárov a maliarov, aby premenili pôvodne obranný hrad na reprezentačné rodinné sídlo. Budovy na hradnom nádvorí dostali renesančné arkády, honosné sály na poschodí výzdobu z nástenných malieb a interiér hradnej kaplnky bol obnovený v štýle raného baroka.
Hrad preslávila historickým činom hradná pani Beata Laská, ktorá sa v roku 1565 vydala v spoločnosti niekoľkých mešťanov z Kežmarku na výlet do neďalekých Snežných hôr, dnes nazývaných Tatry. Keď sa kňažná o tri dni vrátila od Zeleného plesa domov, rozhnevaný manžel hradný pán Albert Laský ju za trest uvrhol do hradnej veže, kde ju v drsných podmienkach väznil dlhých šesť rokov. Jediným milosrdenstvom pre nešťastnú kňažnú boli dve malé okná, jedno s výhľadom na milované Snežné hory a druhé na podávanie jedla.
V roku 1931 v časti hradného komplexu otvorili prvé expozície regionálneho múzea. Po generálnej oprave hradu v rokoch 1962 až 1985 sa muzeálne zbierky rozšírili a v súčasnosti si návštevníci môžu prehliadnuť viaceré expozície a v letnej sezóne aj divadelné predstavenia počas nočných prehliadok hradu.
Cenným pamiatkovým objektom je ranobaroková kaplnka. Hrad v roku 1787 vyhorel, jeho pamiatková obnova sa začala začiatkom 20 st. Nad portálom vstupnej veže sa nachádza tabuľa, ktorá zobrazuje erb Štefana I. Thokolyho a jeho manželky Kataríny Thurzovej.
Povesti
O každom hrade existuje viac povestí podobnej verzie. Aj o kežmarskom – stretáva sa na ňom čierna i biela pani (keď mala Levoča Bielu pani, Kežmarok musel mať “zákonite” Čiernu...), pod zemou v tajných chodbách sa skrývajú poklady, hradní páni majú svoje nesplnené a nešťastné lásky, iní páni zase dávajú zamurovať svoje ženy či dcéry, ďalší utekajú pred nepriateľom na koňoch, ktoré vyskočia spolu so svojimi pánmi priamo z okna, preskočia hradnú priekopu a zachránia sa kdesi ďaleko v horách. Povesti o kežmarskom hrade publikovali Kristián Genersich, Fridrich Scholcz, Alfréd Grosz, Ľudovít Janota, Nora Baráthová atď.
Prístup: autom až k hradu - je v centre mesta