Vodopád Skok

Vodopád Skok

Vodopád Skok sa nachádza v Mlynickej doline. Je tretím najvyšším vodopádom (vysoký 30 m) na Slovensku. Po jarnom topení tatranského snehu je Skok veľmi mohutný a pôsobivý. Podľa pôvodu vzniku vodopád Skok radíme ku glaciálnemu na jazernom prahu. Vodopád je viditeľný i z obľúbeného a navštevovaného Štrbského plesa.
Vodopád Skok je možné vidieť v teréne z rôznych pohľadových perspektív. Počas jazdy sedačkovou lanovkou zo Štrbského Plesa pod Predné Solisko, či naopak, ho môžeme vidieť zo sedačky lanovky v celkovom terénnom kontexte doliny aj s priľahlými hrebeňmi priam z vtáčej perspektívy.

Mlynická dolina
Mlynická dolina je približne 6 kilometrov dlhá dolina ľadovcového pôvodu s terasovitým tvarom a dominantnou pyramídou Štrbského štítu v jej závere. Dolinu lemuje hrebeň Soliska a Bášt. Okrem vodopádu Skok zdobí Mlynickú dolinu aj viacero tatranských plies: Pleso nad Skokom, Nižné Kozie pleso, dve Volie plesá, dve Vyšné Kozie plesá, Capie pleso a Okrúhle pleso.

Prístup
Prístup k Vodopádu Skok je možný celoročne. Od Štrbské Plesa vedie turistický chodník lesom. Chodník stúpa krátkymi serpentínami až do pásma kosodreviny, tam je stúpanie miernejšie až po vodopád Skok. Výstup nad vodopád je zabezpečený reťazami. V strednej časti Mlynickej doliny je stúpanie miernejšie, dostanete sa na skalný prah kde ležia Malé a Nižné Kozie plesá.
Potom Vás čaká podobný výstup k Capiemu plesu (2075m). Odtiaľ ponad pleso do úbočia Bystrého sedla s množstvom serpentín a traverzom pod záverečný skalný žľab, odtiaľ pomocou reťazí až výstup pokračuje až do sedla. Zo sedla nasleduje zostup krátkymi zákrutami a traverzom v sutinách Furkotského štítu až k Vyšnému Wahlenbergovmu plesu (2157m), potom nasleduje prudký zostup k Nižnému Wahlenbergovmu plesu. Ďalší zostup do Furkotskej doliny je miernejší. Od rázcestia vo Furkotskej doline sa vydáte na Chatu pod Soliskom odkiaľ zídete po zjazdovke (prípadne sa zveziete sedačkovou lanovkou) do športového areálu Štrbské pleso.

Povesť o Vodopáde

Na základe názvu, vymysleného Geyerom a Róthom (profesori prírodopisu), vznikla povesť, ktorá hovorí, že kedysi dávno vraj šiel istý junák do týchto končín loviť kamzíky. Nešťastne sa však pošmykol, zrútil sa do trhliny v skalách, kde zahynul. Jeho milá od tých čias sústavne blúdi Mlynickou dolinou, hľadajúc ho a usedavo pri tom narieka. Prúdy jej sĺz sú také veľké, že vytvárajú vodopád. A práve preto má vraj podobu závoja, ako symbolu smútku. Názov „závojový“ sa teda neujal a tento vodopád sa už hádam navždy bude volať Skok, tak, ako ho nazývali ešte pred rokom 1877 Poliaci.
Zaujímavosti
Na juhovýchodnom svahu Predného Soliska, pod ktorým sa vodopád nachádza, bol v roku 1943 do prevádzky uvedený prvý lyžiarsky vlek v Tatrách. Neďaleký lyžiarsky areál bol vybudovaný pri príležitosti Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970.