Kaštieľ Lučivná

KAŠTIEĽ LUČIVNÁ
Kaštieľ Lučivná spríjemní každú dôležitú oslavu svojou rozprávkovou atmosférou. Kaštieľ sa nachádza v obci Lučivná, v malebnom prostredí pod Vysokými Tatrami. Svojou polohou je táto oblasť predurčená na celoročné rekreačné, turistické pobyty spojené so športom, lyžovačkou či horolezectvom.
Zemepánsky kaštiel stál v Lučivnej už začiatkom 17. storočia. V renesenačnom slohu si ho dali postaviť Tokóliovci. Neskôr bol viackrát prestavovaný, radikálnejšie v 19. storočí. Jeho posledný majiteľ - rod Varádi Sakmári sa prejavoval vcelku ako mierny zemepán voči svojim poddaným.
História

Na začiatku novoveku patrila pôda v oblasti dnešnej Lučivnej štiavnickému panstvu. V roku 1539 prešlo opátstvo s kráľovským súhlasom do rúk šľachtica Hieronýma Laského, ktorý bol aj majiteľom Kežmarského hradu. Rod Laskyovcov sa angažoval v politicko-vojenských akciách, preto pre finančné ťažkosti založil majetok Antonovi Sekelovi, ktorý bol oficiál Laskyovcov. V roku 1571 táto rodina založila opäť celý kežmarský hrad s príslušnými podtatranskými obcami (vrátane Lučivnej) do rúk Jánovi Rueberovi. Ten z podobných dôvodov predal svoje záložné právo v roku 1579 obchodníkovi z Trnavy Sebastiánovi Tököli na tri roky za 42 000 zlatých. V roku 1584 sa definitívne zemepánom Lučivnej stal rod Tököliovcov, ktorý dal budovu kaštieľa prestavať v renesančnom slohu.

Výpravná povaha člena rodu Tököliovcov Imricha Tököliho mala za následok, že sa územie, ktoré spravoval, stalo právne aj vazalským štátom Osmanskej ríše, po tom, čo ho v roku 1682 turecký miestodržiteľ Ibrahim korunoval za kráľa stredného Uhorska ako tureckého vazala.

Imrichove úspechy však boli podmienené úspechmi tureckých vojakov. V roku 1683 Osmanská ríša začala veľkú ofenzívu proti Viedni, ktorá znamenala začiatok oslobodenia slovenského a  maďarského územia od tureckej nadvlády. Roku 1684 boli majetky skonfiškované Leopoldom Habsburským, ktorý bol rakúsky arcivojvoda, uhorský a český kráľ a rímskonemecký cisár z dynastie Habsburgovcov. O tri roky neskôr predal tieto majetky grófovi Ferdinandovi Rueberovi, ktorý zomrel bez mužského potomka. Po dohode s cisárom a dedičmi Reubera Kežmarský hrad s príslušnými obcami kúpilo samostatné mesto Kežmarok za 80 000 zlatých.

Tesne po povstaní Františka II. Rákociho mesto Kežmarok predalo Lučivnú Jánovi Noltenovi, ktorý ju v roku 1753 predal ďalej za 28 000 zlatých svojmu mešťanovi, držiteľovi šľachtického titulu, Donáthovi Váradi-Szakmari. Obyvatelia Lučivnej slúžili novému zemepánovi až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
ROD VÁRADI-SZAKMARI

Poslednými vlastníkmi kaštieľa boli až do roku 1945 potomkovia starého rodu Váradi-Szakmari. Rodina ho kúpila od mesta Kežmarok. Z pamätí žijúceho potomka rodu, Adorjana Várady-Szakmáryho, sa dozvedáme, že Kaštieľ bol postavený ako poľovnícke sídlo kráľa Matiáša (Matej Korvín) v polovici 15. storočia, no nie v terajšej rozlohe. Postupne dostavali izby vo východnej časti a neskôr v roku 1873 bola dostavaná 19 metrová prízemná chodba na južnej strane práve Adorjanovým otcom Dónatom IV. Várady-Szakmárym. Rodine bol majetok po 2. svetovej vojne skonfiškovaný novým vedením Národného výboru. Niektoré časti pôvodného nábytku a zariadenia sa dnes nachádzajú v Múzeu v Košiciach. Spoznať ich možno podľa symbolu vrany. Posledný člen rodiny zomrel v roku 1960. Je pochovaný na rodinnom cintoríne v Lučivnej.

Súčasnosť

Rozprávková atmosféra kastieľa spríjemní každú z vašich dôležitých udalostí (svadby, plesy, oslavy, konferencie, semináre, školenia, firemné prezentácie, obchodno-kontraktačné rokovania, garden párty - grilovanie, stolovanie v parku).
Ubytovanie
Celková ubytovacia kapacita je 50 lôžok. Hostia sa môžu ubytovať v štandardných jednoposteľových izbách, dvojposteľových izbách s možnosťou prístelky a dvojposteľových izbách typu de LUX. Súčasťou izieb je kúpeľňa, WC, TV, SAT, minibar. Izby de LUX sú vybavené štýlovým nábytkom a luxusnou kúpeľňou. Tieto apartmány sú dispozične riešené tak, aby sa v nich dali viesť aj obchodné rokovania. Kaštieľ poskytuje uzatvorené parkovisko.