Vodopády - Veľký Sokol

MALÝ A VEĽKÝ VODOPÁD - VEĽKÝ SOKOL
Roklina Veľký Sokol
Najmohutnejšia a najdlhšia roklina v Slovenskom raji. Leží na západnom okraji planiny Glac. Tiesňava Veľký Sokol sa vyznačuje mohutnosťou a dĺžkou (4,5 km). Skalné steny vysoké do 300 metrov lemujú dno tiesňavy z oboch strán, množstvo vody pretekajúcej vodopádmi a množstvom romantických kaskád je tu najväčšie zo všetkých roklín Slovenského raja. Veľký Sokol preto dostal prívlastok najmohutnejšia roklina Slovenského raja.
Pomenovanie Rokliny Veľlá Sokol je podľa povesti odvodené od obrovského dravca, ktorý vraj kedysi istej mladej žene uniesol dieťa. Vraj ešte aj dnes sa jeho malé kostičky nachádzajú na nedostupných bralách nad dolinou.
Prechod tiesňavou
Prvý úplný prechod tiesňavou uskutočnil 20.8.1898 M. Róth, Dr. N. Filarszky, M. Karolíny. O mesiac neskôr tá istá skupina doplnená umeleckým fotografom V. Forbergerom prešla tiesňavou druhýkrát. Fotografie V. Forbergera boli vôbec prvými zábermi z tiesňav Slovenského raja. Roku 1956 členovia horskej služby namontovali prvé kovové rebríky. Najdivokejšia časť tiesňavy je pomenovaná po Martinovi Róthovi, známom tatranskom horolezcovi, ktorý bol priekopníkom turistiky v Slovenskom raji a účastníkom prakticky všetkých objavných túr. Na začiatku Róthovej rokliny na skalnej stene je umiestnená jeho pamätná tabuľa.
Veľký Sokol je turistom prístupný v každom ročnom období. Romantické kaskády a búrajúce vodopády vystriedajú v zimnom období ľadopády a ľadovcové závesy vytŕčajúce so skalných stien. Prechod tiesňavou umožňujú zabudované technické zariadenia - rebríky, mostíky, lavičky, stúpačky, reťaze a iné. Zákutia Veľkého Sokola sú takto prístupnejšie aj menej zdatným turistom.

Vodopády (v slede postupu): Malý vodopád, Kaskády, Veľký vodopád, Róthová roklina.

Veľký Sokol je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Sokol, vedie ním žltý turistický chodník (iba v smere proti toku).
Prístup k vodopádom

Dolinou Veľkého Sokola vedie žlto značený turistický chodník od jej ústia na vrchol planiny Glac. Najlepším východiskom na túto túru je turistické centrum Podlesok v severnej časti Slovenského raja alebo osada Hrabušická Píla. Do ústia rokliny sa môžete dostať tiež červenou značkou z obce Vernár v západnej časti Slovenského raja. Z Podlesku sa do ústia rokliny dostanete zelenou značkou, popri autokempingu, cez krátky romantický kaňon Veľkej Bielej vody do osady Hrabušická Píla. Tento úsek sa dá tiež absolvovať autom, ktoré necháte na parkovisku v osade.
Z Píly ďalej zelenou značkou po poľnej ceste až k ústiu Veľkého Sokola. Z ústia rokliny ďalej žltou značkou k rozvetveniu dolín Veľkého a Malého Sokola. Na rázcestí pokračujte ľavostrannou vetvou po dne doliny. Turistické značenie je na veľmi dobre viditeľných miestach.
Čoraz strmším stúpaním brehmi potoka sa dostaneme do skalného zúženia doliny s názvom Kamenné vráta. Tu sa začína naozajstná roklina, toto je vstupná brána do Veľkého Sokola. Skalné steny sa tu zužujú a vytvárajú impozantnú tiesňavu hlbokú miestami až 300m. Cez Malé kaskády sa dostanete s pomocou drevených lavičiek a reťazi k prvému vodopádu s názvom Malý vodopád.
Ďalej širším dnom doliny k ďalšiemu skalnému skoku s burácajúcou vodou – Veľkému vodopádu, ktorý tiež umožňuje prechod za pomoci kovového rebríka. Za vodopádom nasleduje séria kaskád z názvom Veľké kaskády s drevenými lavičkami, ktoré vás zavedú do rozšírenia doliny. Pokračujte riečiskom do jej záverečného zúženia – Rothovej rokliny, ktorá predstavuje najužšiu časť Veľkého Sokola s romantickými kaskádami, v zime vyzdobenou ľadovcovými závesmi.
V závere rokliny odbočíte od potoka doľava k rázcestiu na Glackej ceste. Od rázcestia je viac možností na návrat, či už cez planinu Geravy na Dedinky, alebo pokračovať Glackou cestou na Podlesok, návrat do osady Hrabušická Píla hrebeňom Palcu s množstvom výhľadov alebo ďalej dolinou Veľkej Bielej vody do obce Vernár.
Obmedzenia

V rokline Veľký Sokol ako aj na celom území Slovenského raja platí návštevný poriadok NP. Pohybovať sa na tomto území môžete len po turistický značených chodníkoch. Prechod roklinami je možný len zdola nahor čiže proti smeru toku potoka.