Draškovičov kaštieľ

DRAŠKOVIČOV KAŠTIEĽ
V západoslovenskej obci Čachtice, ktorá sa preslávila najmä tajomným Čachtickým hradom, bývalým sídlom krvavej grófky Alžbety Báthoryovej, sa nachádza i renesančný kaštieľ z konca 17. storočia. Draškovičovský kaštieľ postavili v roku 1668 a rozšírili koncom 17. storočia.
História

Kaštieľ bol postavený v roku 1668. Dal ho postaviť chorvátsky bán Mikuláš Draškovič. Na začiatku 18. storočia budovu získali Forgáčovci (Forgách).
Poslednými majiteľmi bola rodina Čenkayová, ktorá kaštieľ kúpila v roku 1851 od Mikuláša Forgáča (Forgách). Budovu prenajímali nemajetným občanom a postupne sa dostala do dezolátneho stavu. V roku 1945-1958 bola budova z prostriedkov štátu opravená. Dve krídla postavené Forgáčovcami boli odstránené, oltárny kameň, ktorý bol pohodený v bývalej kaplnke, je osadený v stene pod bránou vľavo. Po roku 1989 sa budova dostala do vlastníctva Trenčianskeho múzea. Od roku 1960 je v časti budovy na poschodí umiestnené múzeum histórie Čachtíc a Tatrína.
Pôdorys
Je to jednoposchodová bloková budova s výrazným stredným rizalitom. Pristavili k nej dve krídla, jedno na juhozápade a druhé na severovýchode. V západnej časti pôvodnej budovy zriadil v roku 1708 biskup gróf Pavel Forgáč kaplnku, ktorú vysvätil 22. októbra 1708 Mikuláš Lipai (Lippay), novomestský prepošt „sub titulo Patronae Hungariae“.
Povesti a príbehy

Drugetovskú kúriu v Čachticiach starší ľudia nenazvú inak ako konzulovec, podľa jej posledného majiteľa, šľachtica Jesenského. Bol to veľmi vzdelaný človek, ovládal diplomaciu a niekoľko jazykov. Mal povesť humanistu a ešte aj šarvancov z ulice učil láske k prírode, o čom svedčí aj táto príhoda:

V časoch hospodárskej krízy a biedy si chlapci zarábali všelijakým spôsobom. Napríklad aj tak, že na prianie pána konzula chytali živé veveričky, predávali ich pánovi konzulovi a ten ich vypúšťal do anglického parku, obklopujúceho kúriu. Vynaliezaví chlapci však nechodili hlboko do lesa. Veľakrát chytili tú istú veveričku v parku pána konzula a predali mu ju. Ktovie či pán konzul na ich ťah prišiel. Chlapci sa za to síce hanbili, no hlad pokoril ich zásady slušnosti.
Expozícia

Expozícia predstavuje kolekciu historických zbraní, dobových dokumentov, odevných súčiastok a šperkov, súbor portrétov príslušníkov miestnych šľachtických a zemianskych rodov, exponáty nájdené pri historicko – archeologickom výskume objektov a pri rekonštrukčných prácach. Ľudovú čachtickú kultúru pripomínajú keramické nádoby a umelecké artefakty.

Od roku 2008 pribudla v kaštieli nová expozícia Alžbeta Báthoryová - Krutosť ukrytá v čipkách, ktorej dominantou je rekonštrukcia odevu Alžbety Báthoryovej.

Zaujímavosti a okolie
  
Drugetova kúria - renesančná kúria, kedysi vidiecke šľachtické sídlo.

Renesančná budova postavená na začiatku 17. storočia. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného - manžel Kataríny Nádasdyovej - dcéry Alžbety Báthoryovej. Neskôr budovu vlastnila rodina Jesenských. Záhradu vedľa kúrie premenil na fantastickú expozíciu cudzokrajných rastlín a stromov. Ešte asi pred 50-timi rokmi tu chodili školy na exkurzie. Dnes je záhrada zničená. Kúriu sa pokúšali opraviť mládežníci zo Stromu života, výsledky ich práce sú bohužiaľ nebadateľné. Kúria je prízemná dvojkrídlová budova s bočnou afsádou, s arkádovou chodbou vo dvore. December 2007 - objekt je mierne zanedbaný, pravdepodobne obývaný dvoma alebo troma rodinami.
Országhov kaštieľ

Kaštieľ pochádzajúci zo začiatku 16. storočia. Roku 1772 vyhorel. Zostal po ňom len zvyšok jedného múru. Michal Országh de Guthy dostal Čachtice v roku 1436. Bol kráľovským pokladníkom a uhorským palatínom v rokoch 1458-1484. Posledný Országh - Krištof zomrel v roku 1567. Je pochovaný v Čachtickom kostole.
Kaštieľ Nádašdyovcov

Kaštieľ nazývaný aj ako cisársky, alebo Báthoriovej. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová so svojím manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Tu spáchala časť svojich zločinov. V roku 1662 kaštieľ vyhorel, ale ešte ho opravili. Po smrti Františka Nádašdyho II. (roku 1671), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburskom sprisahaní, jeho majetok zhabal štát. Časť prenajal Révaiovcom a Draškovičovcom. Neskôr (roku 1695) kráľovská komora predala majetok Krištofovi Erdödimu. Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer.

Kaštieľ mal po uskutočnenej prístavbe jedného krídla pôdorys v tvare U. Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku 1645.
Kaštieľ mal 46 miestností – dve veľké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien. Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, dve jedálne, kuchyňa, pekáreň, miestnosti pre čeľaď a sklady. V kaštieli bolo päť pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty. Okolo kaštieľa bola ovocná a kvetinová záhrada a za ňou vinohrad.
Čachtické podzemie 
V súčasnosti je sprístupnených 150 m chodieb. Dali by sa zaradiť do obdobia, keď sa tu začalo rozvíjať vinárstvo, za éry Orságovcov začiatkom 16. storočia.
Keď sem prišla Báthoryčka, väčšina pivníc už bola vybudovaná. Hovorí sa, že ďalej tie labyrinty zdokonalili habáni, ktorí sa ukrývali a modlili v čachtickom podzemí. Habáni, nazývaní aj novokrstenci, našli v Čachticiach útočisko v roku 1621. Na čachtické panstvo ich prijal zemepán gróf Pavol Nádašdy, syn Alžbety Báthoryovej. Pod záhradou Nádašdyovcov sa nachádzali najrozsiahlejšie podzemné priestory.
Jedna z legiend hovorí, že krvavá čachtická pani zo strachu pred spravodlivosťou za svoje ohavné činy dala vybudovať podzemnú chodbu z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc. Tá potom ďalej viedla cez Častkovce, Podolie, Očkov, Krakovany až do Vrbového. Ktovie, či sa legenda zakladá na pravde.  Katakomby alebo sa im hovorí aj labyrinty boli vykopané do žltej hliny – spraše, mali hladké steny, vyzdobené románskymi a gotickými klenbami. Z rozsiahleho labyrintu sa zachovalo zopár kresieb a náčrtov, a tak dnes v čachtickom múzeu visí reprodukcia pôdorysu veľkolepých podzemných priestorov. Tieto podzemné priestory sa využívali aj neskôr počas 2. svetovej vojny ako protiletecké kryty.
Súčasnosť
V súčasnosti v ňom sídli vlastivedná expozícia Trenčianskeho múzea zameraná na dejiny a národopis Čachtíc a okolia. Zachytáva nielen dejinné udalosti, ale približuje návštevníkovi i bohaté kultúrne tradície a ľudovú kultúru mestečka pod Čachtickým hradom.

Expozícia predstavuje kolekciu historických zbraní, dobových dokumentov, odevných súčiastok a šperkov, súbor portrétov príslušníkov miestnych šľachtických a zemianskych rodov, exponáty nájdené pri historicko – archeologickom výskume objektov a pri rekonštrukčných prácach. Ľudovú čachtickú kultúru pripomínajú keramické nádoby a umelecké artefakty.

Od augusta 2008 pribudla v kaštieli nová expozícia Alžbeta Báthoryová - Krutosť ukrytá v čipkách, ktorej dominantou je rekonštrukcia odevu Alžbety Báthoryovej podľa dobových zobrazení.