Kaštieľ Radošina

KAŠTIEĽ RADOŠINA
V obci Radošina na úpätí Považského Inovca stojí renesančný kaštieľ z druhej polovice 16. storočia. Od samého začiatku slúžil ako letné sídlo nitrianskeho biskupa. Začiatkom 17. storočia v ňom určitý čas žil arcibiskup a kardinál Peter Pázmaň. Vďaka obnove je aj dnes veľmi peknou stavbou, ktorú po roku 1898 vrátili nitrianskemu biskupstvu. Je sídlom Komunity Kráľovnej pokoja.
História
Pôvodná renesančná stavba z druhej polovice 16. storočia bola v prvej tretine 17. storočia za nitrianskeho biskupa Františka Forgáča (1566 – 1615) prestavaná. Už od svojho vzniku slúžil kaštieľ reprezentačným potrebám nitrianskeho biskupstva ako letné sídlo. Opis kaštieľa nachádzame v knihe uhorského polyhistora Mateja Bela (1684 – 1749) Notitia Hungariae novae... vydanej vo Viedni v roku 1742. Uvádza, že kaštieľ bol postavený za nitrianskeho biskupa (od  roku 1706) Ladislava Adama Erdodyho (1677 – 1736) a bol dokončený v roku 1715.
Okolo kaštieľa mal biskup dva parky. Starší bol v roku 1795 renovovaný. Vo veľkej záhrade sa pestovali ovocné stromy, ale i šafrán. Zemepán tu mal aj stromovú škôlku a povestnú gaštanicu. Gaštanový sad obnovil nitriansky biskup Imrich Bende v roku 1896 na počesť osláv milénia (1000. výročia príchodu Maďarov do dunajskej kotliny).   

Od roku 1948 slúžil kaštieľ potrebám Štátnej obvodnej meštianskej školy a Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, šľachtiteľskej stanice v Radošine.  Neskoršie kaštieľ slúžil aj ako sklad čo sa odrazilo na celkovom stave budovy, ktorá chátrala. K dôkladnej oprave kaštieľa sa prikročilo začiatkom 90 – tych rokov.  Dnes je kaštieľ znovu majetkom nitrianskeho biskupstva. Od roku 1993 kaštieľ prenajal Komunite Kráľovnej pokoja vtedajší nitriansky biskup Ján Ch. kardinál Korec. Komunita kaštieľ kompletne zrekonštruovala za finančnej pomoci zahraničných organizácií a vlastným pracovným nasadením jej členov, dobrovoľníkov. V súčasnosti v ňom Komunita prevádzkuje Domov sociálnych služieb pre mladých dospelých po ukončení ústavnej starostlivosti s kapacitou 29 miest.
Pôdorys
Má štvorcový pôdorys, je dôkladne vystavaný a zvlášť sa zmieňuje o miestnosti nad bránou zdobenou stĺpami, ktorá vraj patrí medzi najkrajšie v celom nitrianskom kraji. Podľa mobiliára kaštieľa z roku 1804 tu bola sála s porcelánom z Viedne, denná izba, spálňa excelencie biskupa, knižnica, izba kanonika - bočná, okrúhla zelená miestnosť, kancelária správcu (directoris), átrium, kaplnka, biliardová sieň, červená izba, miestnosť s krbom, ošetrovňa a svetlá (žltá) izba. V spodnej časti kaštieľa boli sekretariát biskupa, pálenica, sklad dreva, tajná miestnosť (trezor), pracovne kancelistu a ďalších správcov, malá a dve veľké kuchyne, väzenie, sála prefekta a kancelárie úradníkov. Boli tu aj  miestnosti na kovové a drevené náradie a bohaté stajne.
Dnešná podoba kaštieľa – dvojpodlažná štvorkrídlová budova s uzatvoreným nádvorím, v nárožiach s polkruhovými arkiermi je výsledkom prestavby nitrianskeho biskupa Jána Telegdyho (1575 – 1647).  Sedemosové priečelie kaštieľa má polkruhovo zakončený vstupný portál, ktorý má v nadpraží balkón. V kaštieli sa rád zdržoval aj ostrihomský arcibiskup Peter Pázmány (1570-1637).  
Súčasnosť
Dnes je kaštieľ znovu majetkom nitrianskeho biskupstva a stal sa sídlom Komunity Kráľovnej pokoja.