Kaštieľ Pečeňady

KAŠTIEĽ PEČEŇADY - Detský domov

Na južnej strane obce (pôvodne na území obce Peťová) stojí murovaný kaštieľ. Pochádza z 2. polovice 19. storočia. Kaštieľ Užovičovcov i s priľahlým parkom vyhlásili za národné kultúrne pamiatky. V kaštieli už dlhé desaťročia sídli detský domov a objekt je po rozsiahlej rekonštrukcii v dobrom stave.
Namiesto dreveného kaštieľa, ktorí zhorel, dala v roku 1820 Františka Užovičová, rodená Kvaššajová, postaviť murovaný. Stavbu dokončil v roku 1825 Ján Užovič.
Pôdorys
Kaštiel je stavaný klasicistickým štýlom, ktorý sa vyznačuje prísnou symetriou. Dvojpodlažná pozdĺžna budova má nad vchodom v strede hlavnej fasády vstupnú halu so stĺporadím (portikus), hore zakončenú trojuholníkovým štítom (tympónom). Takýto vchod pridáva celej stavbe ráz monumentálnosti, vznešenosti a slávnostnosti. Trojtakt je dizpozične riečený na strednú chodbu. Projekt stavby kašieľa sa pripisuje staviteľovi M.Pallackovi.
História
Namiesto dreveného kaštieľa, ktorí zhorel, dala v roku 1820 Františka Užovičová, rodená Kvaššajová, postaviť murovaný. Stavbu dokončil v roku 1825 Ján Užovič.
Obec Pečeňady mala zemiansky rod Užovičovcov vo vlastníctve. Grófka bola jeho posledným potomkom. Ako poslankyňa uhorského snemu sa rozhodla zlúčiť Pečeňady a susednú Peťovú v roku 1898. Vzápätí na to dala do stredu obce postaviť kostol, ktorý bol zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu a po nedávnej obnove slúži veriacim dodnes. Hneď vedľa a takmer súbežne vyrástol kláštor, postavený na pamiatku grófkinho brata Pavla, ktorý predčasne zomrel. Do kláštora pozvala z Moravy rádové sestry Svätého kríža. Sestry sa starali o výchovu detí, pomáhali a vzdelávali obyvateľov a boli veľmi obľúbené. Po ich odchode zriadili v kláštore materskú a základnú školu i obecný úrad.

Sídlo grófky a jej rodiny bolo v miestnom kaštieli. Grófka Ľudovíta nemala ľahký život. Bola vdovou, jej manžel sa podľa všetkého zaplietol do atentátu na cisára Františka Jozefa I. a od toho času ho nikto nevidel. Jediný syn grófky Rudolf zomrel vo veku dvoch rokov. Dala ho zamurovať do steny kaplnky v kaštieli, kde sú jeho pozostatky doteraz.
Kaštiel bol v roku 1913 majetkom rodu Užovičovcov, potom do roku 1945 patril grófovi Štefanovi Majlátovi. Po jeho úteku pre postupujúcou sovietskou armádou prevažná časť zariadenia a písomností bola rozobraná, alebo spálená.
Kaštieľ roku 1945 ako konfiškát prešiel pod správu Povereníctva sociálnej starostlivosti, ktorá v ňom zriadila rekreačné stredisko. Po niekoľkých rokoch prešiel do vlastníctva Povereníctva školstva (neskôr Ministerstva školstva). Roku 1949 bol adaptovaný a roku 1950 v ňom otvorili detský domov pre opustené a nezaopatrené školopovinné deti. Detský domov, ktorý je v kaštieli dodnes, má 60 lôžok.
Park a okolie
V blízkosti kaštieľa sa rozprestiera rozsiahly park. Nachádzajú sa v ňom vyše dvestoročné lipy a juhoamerické platany, ktorých vek sa odhaduje na dvesto rokov. K parku sa pridružila povestná ovocná, zeleninová a kvetinová záhradas najrozličnejšími druhmi kvetov. Medzi horným a dolným parkom bol rybník, v ktorom sa chovali úžitkové ryby.

Ku kaštieľu patril majer. Na hornom dvore bola kočiareň, v ktorom mal gróf ku koncu svojho pobytu 9 kočiarov (4 polokryté, 2 bričky, 2 sane a jeden zasklený cestovný kočiar). Pri hornom dvore bola grófska teheľna. Tehly z nej mali značku U = Užovič. Tieto tehly z kvalitnej hliny boli vyhladávané.
Súčasnosť
V súčasnosti je kaštieľ sídlom detského domova. V tejto budove sa nachádzajú 3 samostatné skupiny. Zakúpením rodinného domu v Trebaticiach v roku 2003 sa vytvorila 4. samostatná skupina. Súčasťou areálu detského domova je aj rozsiahly park, záhrada a ihrisko, ktoré poskytujú deťom priestor na voľnočasové a športové aktivity, ergoterapiu a chov domácich zvierat.